Celkové daňové bremeno dosiahlo v priemere 62,5 %

Bratislava 19. augusta (TASR) - Celkové daňové bremeno dosiahlo v minulom roku vo vzťahu k priemernej mzde 62,5 %. Zamestnanec pracoval na zaplatenie všetkých daní vyše 228 dní v roku a až následne začal zarábať iba pre seba a svoju rodinu. V tomto roku pripadol deň daňového odbremenenia na Slovensku rovnako ako vlani na 19. augusta, čo je však o deväť dní neskôr ako v roku 2015, informoval o tom v pondelok Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.


"Najvyšší čas, aby sa na Slovensku začala diskusia nielen o výškach jednotlivých daní a iných parciálnych daňových zmenách, ale komplexne o celkovom daňovom zaťažení vrátane rozsahu a ingerencií štátu," vyzval konzervatívny inštitút.

Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1013 eur a s celkovými mzdovými nákladmi vrátane príspevkov zamestnávateľa vo výške necelých 1411 eur tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní, to znamená akýchkoľvek administratívne vynútených platieb, v mesačnej výške takmer 882 eur. "Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodujú zástupcovia verejnej moci," uviedol Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Rovnakou metodikou prepočítané daňové bremeno za minulý rok bolo v Rakúsku podľa Austrian Economics Center ešte približne o štyri percentuálne body vyššie ako u nás, pričom dosiahlo 66,73 %.

Z celkovej odmeny v roku 2018 odkrojili zamestnancovi najviac príjmové dane vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, a to 44,7 %, následne dane zo spotreby vo výške 14,9 %, takmer dve percentá z príjmu pohltili majetkové dane a ďalšie približne jedno percento si vyžiadali dane z podnikania.

V minulom roku bol zároveň najzdanenejší príjem daňovníka, a to v pomere 71,5 % z celkových daní, ďalej spotreba vo výške 24,7 % z celkových daní, majetok sa podieľal na celkovom zdanení pomerom 2,2 % a podnikanie 1,6 %. Spomedzi príjemcov týchto administratívne vynútených platieb najviac nadobudol štát, ktorý zinkasoval 79,3 % z daní, následne to boli obce s podielom 10,3 % vybraných daní, súkromné spoločnosti dostali 6,9 % daní, VÚC 3,5 % a pomerom 0,1 % daní sa na tomto mixe podieľala EÚ.

Takéto daňové bremeno podľa inštitútu výrazne podkopáva prosperitu a slobodu ľudí a celkovo má pre nich a ekonomiku značné negatívne dôsledky. "Na jeho ďalšie zvýšenie v roku 2019 pôsobia vládou presadené návrhy ako daň z neživotného poistenia či rekreačné poukazy," upozornil na to Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR