Čavušoglu: Turecká opozícia môže zinscenovať puč aj v Kirgizsku

Ankara 25. júla (TASR) - Turecké opozičné sily môžu zinscenovať prevrat v Kirgizsku, keďže sa infiltrovali do tamojšej vlády. Pre rozhlasovú stanicu Habertürk to vyhlásil dnes turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.


Šéf tureckej diplomacie označil Kirgizsko za "základňu Gülenových stúpencov v strednej Ázii", odkazujúc na islamského duchovného Fethullaha Gülena. Hoci duchovný žije v USA, Ankara ho považuje za hlavného oponenta tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a obviňuje ho zo zosnovania neúspešného vojenského prevratu v Turecku z 15. júla.

"Gülenovi stúpenci infiltrovali kirgizskú vládu a mohli by tam zinscenovať štátny prevrat," vyhlásil Čavušoglu, ktorý je presvedčený o tom, že Kirgizsko čelí vážnej hrozbe. Na tieto skutočnosti upozornil Čavušoglu podľa agentúry TASS aj svojho kirgizského rezortného partnera, ktorému odovzdal zoznam mien Gülenových stúpencov v tejto krajine.

Ankara požaduje vydanie Gülena z USA, kde už 17 rokov žije v exile, pričom varuje, že prípadné nevyhovenie bude mať za následok zhoršenie bilaterálnych vzťahov medzi Ankarou a Washingtonom.

Čistky pokračujú, Turkish Airlines prepustili 211 ľudí

Turecké aerolínie dnes oznámili ukončenie zmluvných vzťahov s 211 zamestnancami. Ide o súčasť čistiek po nedávnom neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v krajine, napísala agentúra AP.

Zmluvy dopravca rozviazal pre "neplnenie výkonových noriem" a v súlade s "nevyhnutnými krokmi", ktoré spoločnosť podnikla proti hnutiu moslimského duchovného Fethullaha Gülena.

Spoločnosť doplnila, že "uznala svoju zodpovednosť skoncovať s nenávistnými a nezákonnými pokusmi (o prevrat)".



Súkromná tlačová agentúra Dogan informovala, že medzi prepustenými je sedem ľudí z manažmentu aerolínií a 15 pilotov.

Spoločnosť Turkish Airlines bezprostredne nevysvetlila, či a akým spôsobom sa prepúšťanie dotkne úrovne poskytovaných služieb.

Bosporský most bude premenovaný, krajina dostane novú ústavu

Na pamiatku obetí zmareného pokusu o prevrat v Turecku bude Bosporský most v Istanbule spájajúci európsku a ázijskú časť krajiny premenovaný na Most mučeníkov 15. júla. Oznámil to v pondelok po zasadaní vlády turecký premiér Binali Yildirim.

Visutý Bosporský most, známy aj ako Prvý bosporský most, bol dokončený v októbri 1973. Podľa Yildirima bol premenovaný preto, že sa stal "prvým cieľom pučistov", ktorí ho obsadili v noci z 15. na 16. júla, pričom zahynulo niekoľko civilistov.

Strategicky dôležitý most zablokovali ozbrojení vojaci s podporou bojových vrtuľníkov, ktoré začali strieľať na zhromažďujúcich sa prívržencov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Vojaci sa nakoniec vzdali, keď ich obkolesili protestujúci.



Yildirim ďalej povedal, že jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) je pripravená spolupracovať so všetkými hlavnými opozičnými stranami na vypracovaní novej ústavy. Najprv sa však prikročí k určitým zmenám súčasného základného zákona, ktoré z neho majú odstrániť "prekážky". Premiér zmeny však nekonkretizoval.

Následne sa začnú práce na úplne novej ústave, o ktorej sa na tureckej politickej scéne búrlivo diskutovalo v uplynulých mesiacoch. Súčasná ústava bola vypracovaná po vojenskom prevrate v roku 1980 a vláda už dlho volá po jej zmene. Erdogan sa netají tým, že v krajine chce zaviesť prezidentský systém.

Erdogan, ktorého AKP má väčšinu v parlamente, rokoval o tejto téme v pondelok s predsedami dvoch opozičných strán - Kemalom Kiličdaroglom z Republikánskej ľudovej strany (CHP) a Devletom Bahčelim zo Strany národného hnutia (MHP). Na zmenách ústavy sa podľa premiéra môže podieľať aj prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP), ktorú však na pondelňajšie stretnutie nepozvali.

Turecký premiér do tretice avizoval, že žandárstvo, z ktorého radov pochádzalo viacero pučistov, ako aj pobrežná stráž prejdú na základe dekrétu spod armády do pôsobnosti ministerstva vnútra. Žandárstvo má na starosti vnútornú bezpečnosť, zachovanie verejného poriadku a hraničné kontroly, najmä vo vidieckych oblastiach, kde nie je prítomná polícia.

V Turecku platí od 21. júla trojmesačný výnimočný stav, počas ktorého môže Erdogan vládnuť prostredníctvom dekrétov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR