Čarovný batoh: mýtus či skutočnosť?

Málo ľudí však vie, že vec s  identickými vlastnosťami opisujú aj legendy indiánov Severnej a Strednej  Ameriky. Všetko nasvedčuje tomu, že svätý uzlík nebol vytvorený na Zemi.

Etnografovia zaoberajúci sa rozborom mýtov predkolumbovskej Ameriky, našli už v 19. storočí zaujímavú povesť. Mytológia takmer všetkých indiánskych kmeňov hovorí o zázračnej veci - svätom batohu, ktorý prinášal ľudstvu mnoho dobrého. Bol to vraj dar od bohov. Pretože všetky písomné či obrazové pamiatky z doby pred príchodom bielych dobyvateľov boli fanatickými cirkevnými hodnostármi nenávratne zničené, nevieme presne, čo to vlastne bolo. Aj z toho mála, čo sa duchovalo, sa však dozvedáme priam neuveriteľné veci.
V kódexe Borgia, vzácnom a bohato ilustrovanom spise z Mexika, je niekoľko strán venovaných čarovnému batohu. Artefakt tu vyzerá ako vrece, z ktorého hovorí malá bytosť zvláštneho tvaru. Veľmi zaujímavo je svätý batoh zobrazený aj v kódexe Boturiny. Z predmetu v tvare batohu vedie akási rúrka, z ktorej vychádza hlas božského stvorenia. Čudný výtvor totiž podľa legiend hovoril ľudskou rečou a udeľoval cenné rady, podobne ako izraelská archa dohody. Spoločných detailov medzi nimi je však oveľa viac.
Pozrime sa na mýtmi opradenú posvätnú schránku, ktorú podľa Božích pokynov zhotovil Mojžiš a uložil do nej kamenné dosky s desatorom prikázaní. Túto skrinku potom nosili kňazi na čele zástupu izraelského národa a slúžili pri nej rituálne omše. Z archy vraj vychádzal hlas samotného Jehovu - najvyššieho boha vesmíru. Presne tie isté vlastnosti mal aj svätý batoh indiánov. Takisto z neho hovoril sám Boh a aj tento predmet nosili kňazi pri slávnostiach na čele sprievodu.
Ešte čudnejšia je zmienka o obrovskej energii, ktorú v sebe artefakty skrývali. Archa dohody býva v starých dokumentoch zobrazovaná s mohutnou žiarou okolo seba. Z písomností sa dozvedáme, že pri bohoslužbe šľahal zo schránky stĺp ohňa a dymu až do oblakov. Svätého predmetu sa nesmel dotknúť nepovolaný. Ak sa niekto dotkol holými rukami, padol na zem mŕtvy, akoby zasiahnutý bleskom. Ak by sme dnes podľa biblických textov archu dohody zrekon- štruovali, vznikne kondenzátor s niekoľko tisíc voltovým napätím.
Také isté vlastnosti mal aj svätý batoh. Podľa mýtov kmeňa Omaha sa vo vnútri skrývala posvätná mušľa, ktorá sa nikdy nesmela dotknúť zeme a občas vyžarovala obrovskú teplotu. Nebola to však jediná energia, ktorá vychádzala z predmetu. Báje hovoria aj o tom, že batoh mohli nosiť iba kňazi v akýchsi ochranných úboroch. Ak by sa k nemu priblížil hocikto nepovolaný, božská sila by mu údajne aj cez odev spôsobila ťažko liečiteľné popáleniny. Obrazový kódex Borgia dokonca informuje aj o nehode pri manipulácii so zázračným artefaktom. Sú tam vyobrazení dvaja kňazi so znakmi bohov Quetzalcoatla a Tezcalipocy ako vynášajú svätú vec a otvárajú ju. Na ďalšom obrázku už šľahajú z batoha plamene, valí sa dym a jeden z mužov je vyhodený do vzduchu. Vyzerá to, ako keby sa z predmetu uvoľnila obrovská energia.
Kto stvoril svätý batoh? Všetky mýty sa zhodujú v jednom: priniesli ho na Zem bytosti z hviezd. Indiáni z kmeňa Winnebago tvrdia, že dobrí bohovia prileteli na obrovskom kovovom hrmiacom vtákovi, z ktorého šľahali ohnivé jazyky vyššie ako najvyšší strom. Podobnú báj si rozprávajú aj členovia kmeňa Pawnee. Návštevníci z hviezd vraj pricestovali v obrovskej mušli, z ktorej sršali plamene.
Ak svätý batoh skutočne existoval, kde je teraz? Podľa jednej z verzií ho zničili španielski dobyvatelia, iná tvrdí že Indiáni všetky sväté relikvie včas ukryli. Možno raz niekto objaví dobre utajené skrýše a svet možno nájde predmet, pomocou ktorého kedysi mimozemšťania komunikovali s našimi dávnymi predkami.