CAPPA vyzval na transparentnosť v Transpetrole

Foto: SITA/Michal Burza BRATISLAVA 27. mája (WEBNOVINY) - Investičný fond CAPPA Fund III, registrovaný v Spojených štátoch amerických, je stále presvedčený o vlastníctve 34-percentného podielu slovenského prepravcu ropy, spoločnosti Transpetrol. Výkonný riaditeľ CAPPA Fund III Steve Richards na stredajšej tlačovej konferencii vo Washingtone, vyzval slovenskú vládu aby bola transparentná a dodržiavala zákony v súvislosti s prepravcom ropy Transpetrolom. "Vláda SR by nemala pozerať na CAPPA ako na hrozbu, ale ako na partnera, ktorý môže pomôcť spravovať tento majetok s väčším prínosom pre všetkých akcionárov, medzi ktorými, cez 66-percentný podiel vlády, sú aj občania Slovenska. Sme si vedomí, že vláda obvinila niekoľko ľudí z previnení a myslíme si, že to je pokus odvrátiť pozornosť od legitímnosti predaja a od ilegálnosti ich manévrovania pri získaní kontroly nad Transpetrolom," uviedol Richards.


Richards obraňoval právne požiadavky svojej spoločnosti v súvislosti so spornými akciami. "Na základe nášho due diligence sme presvedčení, že týchto 647 akcií bolo predaných za jednoznačných právnych podmienok, v procese, ktorý bol potvrdený súdnym systémom Slovenskej republiky. Je tu doba súdnych rozhodnutí podporujúcich náš prípad, trvajúca už desať rokov," dodal Richards. Zároveň označil desaťročie trvajúci právny boj o minoritný balík akcií slovenského prepravcu ropy na civilných a trestných súdoch za pokus o odvrátenie pozornosti od toho, ako je spravovaný majetok firmy Transpetrol.

CAPPA Fund III už mala podľa Richardsa rokovať so slovenskou vládou. Odmietol však uviesť podrobnosti rokovaní. Ministerstvo hospodárstva SR (MH) nechcelo komentovať vyjadrenia spoločnosti CAPPA Fund III. "Stopercentným vlastníkom Transpetrolu je štát," zdôraznil hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara.

Výkonný riaditeľ fondu odmietol prepojenosť na ruských investorov z oblasti energetiky ako aj na vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý si nárokoval právo na 34-percentný podiel Transpetrolu už od roku 1998. "Nepoznáme ho a k jeho prípadu sa nevyjadrujeme. Pre našu kúpu podielu je irelevantný," konštatoval Richards.

Práve vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin mal údajne spomínaný podiel Transpetrolu predať spoločnosti Quick Power Plant, registrovanej v Českej republike. Táto firma mala následne akcie slovenského prepravcu ropy predať investičnému fondu CAPPA Fund III. Predaj akcií Transpetrolu českej firme Quick Power Plant malo schváliť valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol, ktoré na základe bratislavského okresného súdu zvolal Ilčišin. Rozhodnutie okresného súdu však dodatočne zrušilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Minulý rok Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokurátor, ktorý žiadal vyšší trest, sa odvolal.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek však koncom marca minulého roka v mene vlády SR v Londýne podpísal zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za 49 % akcií Transpetrolu, ktorý bol posledným významným prevádzkovým aktívom Jukosu v Holandsku, predstavovala 240 mil. USD.

CAPPA Fund III patrí do skupiny Capitol Projects Partners. Podľa internetovej stránky opensecrets.org patria Capitol Projects Partners aj medzi washingtonských lobistov.

SITA