|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. marca 2017
Bývalý izraelský premiér Jicchak Rabin by mal 95 rokov
Na nedatovanej snímke potrét bývalého izraelského premiéra Jicchaka Rabina
Zdieľať
Na nedatovanej snímke potrét bývalého izraelského premiéra Jicchaka Rabina Foto: Archív TASR
Jeruzalem 1.marca (TASR) - Štátnik, politik a bývalý premiér Izraelského štátu Jicchak Rabin bol laureátom Nobelovej ceny za mier (1994). Narodil sa 1. marca 1922 v Jeruzaleme. Jeho život násilne ukončil židovský náboženský fanatik v roku 1995. V stredu 1. marca uplynie od Rabinovho narodenia 95 rokov.S menom Jicchaka Rabina sa spájajú najväčšie vojenské víťazstvá i najodvážnejšie mierové projekty Izraela. Spočiatku bol zástancom politiky železnej päste, prepracoval sa však k mierovým riešeniam konfliktov. Po podpise mierových zmlúv v nórskom Osle napríklad povedal: "My, ktorí sme bojovali proti vám Palestíncom, vám dnes hovoríme hlasno a jasne: Už bolo dosť krvi a sĺz. Dosť!".
Jicchak Rabin prišiel na svet 1. marca 1922 v Jeruzaleme na historickom území Izraela, ktoré bolo v tom čase pod britskou mandátnou správou (k vyhláseniu samostatného štátu Izrael došlo 14. mája 1948). Vyštudoval poľnohospodársku školu, ale od roku 1940 spojil svoj život s armádou. Spočiatku ako príslušník elitných oddielov židovskej vojenskej podzemnej organizácie Hagana bojoval v izraelsko-arabských konfliktoch.
Po vzniku Izraelských obranných síl (IOS; hebrejsky Cva ha-hagana le-Jisrael, skratkou Cahal) v roku 1948 zastával významné veliteľské posty. V rokoch 1964-68 pôsobil ako náčelník generálneho štábu IOS. Výrazný úspech dosiahol v bleskovej šesťdňovej vojne v roku 1967, keď dosiahol víťazstvo Izraela nad Egyptom, Sýriou a Jordánskom.
Z armády odišiel v roku 1968. Na poste veľvyslanca Izraela v Spojených štátoch amerických (USA) sa zaslúžil o konsolidáciu vzťahov medzi týmito dvoma krajinami.
Po návrate do Izraela v roku 1973 sa aktivizoval politicky v Strane práce. Dostal sa do izraelského parlamentu Kneset, vo vláde Goldy Meirovej zaujal kreslo ministra práce. Po jej demisii sa stal premiérom Izraela (1974-77); jeho kabinet sa zameral na posilnenie ekonomiky, riešenie sociálnych problémov a posilnenie izraelskej armády.
S podporou USA dospel Izrael počas jeho vlády k podpisu dohody o uvoľnení so Sýriou (1974), čím sa ukončila jomkipurská vojna - Izrael bol napadnutý Sýriou a Egyptom v roku 1973 počas židovského sviatku jom kipur - a po nej v roku 1975 nasledovala predbežná dohoda s Egyptom, po ktorej došlo v roku 1979 k podpisu egyptsko-izraelskej mierovej dohody.
V období rokov 1984-90 pôsobil Jicchak Rabin ako minister obrany v koaličných izraelských vládach.
Stranu práce doviedol k volebnému víťazstvu v parlamentných voľbách v júni 1992 a opätovne zaujal kreslo premiéra. S vtedajším predsedom Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásirom Arafatom si 13. septembra 1993 vo washingtonskom Bielom dome podal ruku a obaja tak spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v nórskom Osle.
Spoločne podpísali vo Švédsku dohodu o obmedzenej palestínskej samospráve na okupovanom západnom brehu rieky Jordán a v pásme Gazy. Odložili ale rokovania o zásadných otázkach - kto bude mať v správe mesto Jeruzalem; vytýčenie hraníc; a možnosť návratu palestínskych utečencov.
Realizátori tohto projektu - premiér Jicchak Rabin, izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a predseda OOP Jásir Arafat - dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.
Mierové aktivity a územné ústupky, ku ktorým dochádzalo na rokovaniach, však rozdelili izraelskú spoločnosť a Rabin za to zaplatil. Jeho vrahom sa 4. novembra 1995 na vtedajšom Námestí izraelských kráľov v Tel Avive (v súčasnosti premenovanom na Rabinovo námestie) stal židovský pravicový extrémista Jigal Amir, ktorý pokladal tieto dohody za zradu národa a zastrelil Jicchaka Rabina počas mierového pochodu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR