Bývalý americký diplomat Henry A. Kissinger má 95 rokov

Washington 27. mája (TASR) - Americký diplomat Henry A. Kissinger, jeden z tvorcov zahraničnej politiky USA druhej polovice 20. storočia a laureát Nobelovej ceny mieru (1973), sa dnes dožíva životného jubilea 95 rokov.


Henry A. Kissinger a člen vietnamského politbyra Le Duc Tho sa spoločne stali v roku 1973 laureátmi Nobelovej ceny mieru za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname. Prevzal si ju len Kissinger, Le Duc Tho ju odmietol, pretože boje vo Vietname pokračovali.

Heinz Alfred Kissinger sa narodil 27. mája 1923 v židovskej rodine v bavorskom mestečku Fürth v Nemecku. Jeho rodičia v roku 1938 emigrovali pred nemeckým nacistickým režimom do Spojených štátov amerických a usadili sa v New Yorku. Tam si zmenil meno na Henry. Počas druhej svetovej vojny Kissinger slúžil v americkej armáde ako nemecký tlmočník. Po vojne študoval na Harvardovej univerzite a v roku 1954 získal titul Ph.D. V roku 1962 ho vymenovali za profesora na Harvardovej univerzite a pre vládu USA sa potom stal niekoľkonásobným odborným poradcom. Pôsobil ako konzultant v niekoľkých vládnych agentúrach vrátane koordinačnej rady pre operácie národnobezpečnostnej rady, ministerstva zahraničných vecí, kancelárie pre operačný výskum a agentúry pre kontrolu zbraní a odzbrojovanie.

Republikánsky 37. prezident USA Richard Milhous Nixon (1969-1974) ho po svojom nástupe do funkcie hlavy štátu vymenoval za hlavného poradcu pre národnú bezpečnosť. Od 23. septembra 1973 do 20. januára 1977 pôsobil Kissinger tiež na čele americkej diplomacie. Stal sa prvým človekom, ktorý kedy slúžil ako minister zahraničných vecí a poradca pre národnú bezpečnosť. Dňa 9. augusta 1974 škandál Watergate donútil prezidenta Nixona, aby odstúpil. Jeho nástupca, 38. prezident USA Gerald Rudolph Ford (1974-1977), si nechal Kissingera iba vo funkcii ministra zahraničných vecí. V pozícii poradcu pre národnú bezpečnosť skončil k 3. novembru 1975.

Svojho času sa Kissingerove diplomatické aktivity upierali na Blízky východ, kde riešil vzťahy medzi Izraelom a arabskými susedmi. V roku 1974 zasiahol do vojenského sporu medzi Egyptom a židovským štátom, o rok neskôr (1975) sprostredkoval dohodu medzi Sýriou a Izraelom a v roku 1979 uzavrel mierovú zmluvu medzi Tel Avivom a Káhirou. Jeho politika viedla k zmierneniu napätia v americko-sovietskych vzťahoch a počas jeho éry sa dohodli zmluvy o kontrole strategických zbraní (SALT). Ďalšou oblasťou bolo aj nadviazanie vzťahov s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR).

S odtajnením dokumentov Nixonovej a Fordovej vlády sa však Kissinger dostal pod tlak novinárov a organizácií ľudských práv pre americkú politiku v Južnej Amerike a vo Východnom Timore.

Po odchode z vysokej politiky Kissinger pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a stále sa vyjadroval k svetovej politike. V júni 2011 sa rozhodol darovať zbierku približne milióna dokumentov a spomienkových predmetov o svojej pedagogickej a diplomatickej profesionálnej dráhe, ale aj o súkromnom živote, renomovanej americkej Yalovej univerzite so sídlom v New Havene.

V novembri 2012 polícia v kambodžskom hlavnom meste Phnom Penh rozohnala demonštráciu upozorňujúcu na útlak obyvateľstva zo strany politických osobností, ako bol bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger či zosnulý despotický líder Pol Pot. Kissinger bol šéfom zahraničnej politiky USA v čase, keď USA počas vietnamskej vojny tajne zhadzovali na Kambodžu veľké množstvá bômb. Niektorí historici dokonca tvrdia, že toto bombardovanie roztrpčilo Kambodžanov natoľko, že svojím spôsobom vydláždilo cestu ku genocídnej vláde komunistických Červených Kmérov, ktorej padlo za obeť 1,7 milióna ľudí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR