Bytovky majú na urpínskej kalvárii od mesta zelenú

Foto: SITA/Tomáš Benedikovič


BANSKÁ BYSTRICA 22. januára (WEBNOVINY) - Výstavbe bytoviek, ktoré chce postaviť katolícka cirkev na svojich pozemkoch v areáli banskobystrickej kalvárie na úpätí kopca Urpín, z hľadiska mesta Banská Bystrica nič nebráni. Uviedol to po dnešnom rokovaní s členmi petičného výboru proti výstavbe na kalvárii banskobystrický primátor Ivan Saktor. "Vysvetlili sme zástupcom petičného výboru, že mesto musí konať v zmysle zákona. To znamená, že sme prísne oddelili veci stavebného charakteru a veci pocitového charakteru, ktoré boli obsahom tejto petície. Všetky takzvané právne argumenty, ktoré boli v petícii uvádzané, sú už dnes vyvrátené," povedal Saktor s tým, že rozhodnutie Pamiatkového úradu SR o začlenení kalvárie do ochranného pásma mestskej pamiatkovej zóny zrušil začiatkom decembra súd. "Je to súkromný pozemok a je to priestor, ktorý je možný k zastavaniu. Je to nízka zástavba, ktorá patrí do tohto prostredia," povedal Saktor.

Petíciu proti výstavbe na kalvárii platne podpísalo 521 občanov. Územné konanie stavebný úrad zatiaľ neukončil a požiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie. Podľa jeho vedúceho Stanislava Ferianca by mali rozhodnúť do mesiaca. "Námietky a pripomienky, ktoré v rámci územného konania prišli, možno rozdeliť do troch skupín. Jedna žiada absolútne zastaviť výstavbu v tomto území, druhá má problém s nedostatočným prístupom do tejto lokality a tretia s funkčným využitím a náplňou tejto výstavby," povedal pre agentúru SITA Ferianc. Dodal, že väčšina z množstva námietok je od občanov.

V areáli banskobystrickej kalvárie na úpätí Urpína chce banskobystrické biskupstvo podľa zámeru, ktorý predložilo na územné konanie, postaviť štyri "rezidenčné vily", Vzdelávací vyšší inštitút a Dom svätej Marty, ktorý má byť podľa hovorkyne biskupstva Zuzany Juhaniakovej penziónom pre seniorov. Pojmom "rezidenčné vily" sú označené dvoj- a trojpodlažné bytové domy. Podľa Juhaniakovej sú obavy ľudí "pekným znakom toho, že skutočne majú na srdci banskobystrickú kalváriu". Pripomenula, že katolícka cirkev by nedovolila narušenie pietneho charakteru kalvárie.

Desaťročia chátrajúci areál kalvárie biskupstvo prednedávnom zrekonštruovalo. Jeho obnova, dokončená na jeseň 2008, zahŕňala rekonštrukciu jednotlivých kaplniek zastavení a vrcholového kostolíka, ošetrenie vyše 270-ročnej lipovo-gaštanovej aleje pozdĺž trasy krížovej cesty, vybudovanie nových prístupových komunikácií i chodníkov pre peších a cyklistov a tiež výstavbu budovy kláštora pre Rád bosých karmelitánov, ktorí majú na kalváriu dohliadať a duchovne pôsobia v jej obnovenom vrcholovom chráme. Ako vtedy informovala hovorkyňa Juhaniaková, celkové náklady dosiahli 41,4 milióna korún (vyše 1,374 milióna eur), z toho vyše 13,5 milióna korún (vyše 448-tisíc eur) bolo na novostavbu kláštora.

Podľa biskupstva nebude plánovaná výstavba v rozpore s pôvodným zámerom obnovy kalvárie ako miesta určeného nielen na procesie veriacich, ale aj ako oddychovej zóny pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta. "Naopak, je to naplnením toho istého uceleného zámeru: zachránenie a navrátenie kalvárie do života mesta. Architektúra prostredia pod kalváriou otvára druhú etapu tohto zámeru," uviedla Juhaniaková. Zdôraznila, že biskupstvo v žiadnom prípade neplánuje rozpredávanie parciel určených na výstavbu, a preto je vylúčená svojvoľná architektúra a pôjde o výstavbu regulovanú pamiatkovým úradom.

Tradícia kalvárskych pútí na Urpíne siaha do roku 1663, odkedy sa tam konali procesie na sviatky Nájdenia a Povýšenia Svätého Kríža. V tom roku sa obyvatelia mesta pod vedením rehole jezuitov zaviazali, že tam postavia zastavenia kalvárie. Pôvodná vrcholová kaplnka niesla meno svätého hrobu a podľa zachovaných dokumentov ju dokončili v roku 1713. Od iných kalvárií sa banskobystrická líši práve vďaka pôvodu, keďže jezuiti mali na rozdiel od františkánov len osem a nie 14 zastavení. Posledné plastiky na kalvárii pribudli v rokoch 1902 a 1903. Ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola kalvária obľúbeným miestom nedeľných prechádzok Banskobystričanov, neskôr chátrala.

SITA