|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. decembra 2011
Byť múdrejším môže byť pre človeka nebezpečné
Najnovší výskum naznačuje, že ľudská inteligencia, pamäť i pozornosť majú limity, ktorých prekročenie pomocou liekov či technológií môže byť nebezpečné. Vedci výsledky svojho ...
Zdieľať
BRATISLAVA 9. decembra (WEBNOVINY) - Najnovší výskum naznačuje, že ľudská inteligencia, pamäť i pozornosť majú limity, ktorých prekročenie pomocou liekov či technológií môže byť nebezpečné.
Vedci výsledky svojho výskumu zverejnili v časopise Current Directions in Psychological Science, ktorý je publikáciou americkej organizácie Association for Psychological Science. Autori sa zamerali na problém, prečo sa z hľadiska evolúcie ľudská inteligencia nemení.
Vedci sledovali ľudí s vyšším IQ
"Veď sa to javí ako prirodzená otázka, prečo už nie sme múdrejší?" vyjadril sa Thomas Hills z Warwickskej univerzity. Podľa neho sú dôvodom kompromisy, ktoré sú v procese evolúcie prirodzené. Ľudia napríklad rastú do istej výšky preto, lebo ich srdce by nedokázalo odvádzať krv vyššie. Takéto kompromisy sa podľa neho uplatňujú aj pri inteligencii, pamäti či pozornosti.
Hills so svojím kolegom Ralphom Hertwigom sledovali skupinu aškenázskych Židov, ktorí majú omnoho vyššie IQ ako väčšina Európanov. Zároveň však trpia dedičnými ochoreniami ako napríklad Tay-Sachsova choroba, ktorá ovplyvňuje nervovú sústavu. Dôvodom je zrejme ich zvýšená mozgová aktivita.
Ďalšia časť výskumu sa týkala vedomia. Mnohí užívajú rôzne lieky, ktoré pomáhajú zlepšiť pozornosť. Tie však väčšinou pozitívne účinkujú len na tých, ktorí majú skutočné problémy, ostatní často podávajú ešte horšie výkony. Toto naznačuje, že existuje hranica, po ktorú by sa ľudia mali sústrediť na konkrétnu vec.
Pamäť je dvojsečná zbraň
"Má to logiku, keď sa zamyslíte nad takou sústredenou činnosťou ako riadenie auta. Musíte dávať pozor, ale na správne veci, a tie sa stále menia. Ak sa sústredíte na plagát či prepínanie rádia, budete mať problém," vysvetlil Hills.
Mnoho ľudí si myslí, že výborná pamäť je pozitívom, Hills však tvrdí opak. Podľa neho majú osoby s priveľmi živými spomienkami mimoriadne ťažký život. "Pamäť je dvojsečná zbraň," vyjadril sa. Napríklad v prípade posttraumatického stresu človek nedokáže zabudnúť na nepríjemnú udalosť. "Keď sa vám stane niečo zlé, chcete zabudnúť, ísť ďalej," dodal.
Supermozog nebude nikdy existovať
Všetky tieto faktory podľa Hillsa naznačujú, že "supermozog" nikdy nebude existovať. "Ak máte pred sebou špecifickú úlohu, ktorá si vyžaduje lepšiu pamäť, pohotovosť či presnosť, môžete si pomôcť nejakou látkou," ozrejmil Hills. Upozornil však, že je hlúposť myslieť si, že je takto možné či vhodné vo všeobecnosti zlepšiť schopnosti ľudstva. Informácie pochádzajú z webovej stránky www.dailymail.co.uk.
Vedci výsledky svojho výskumu zverejnili v časopise Current Directions in Psychological Science, ktorý je publikáciou americkej organizácie Association for Psychological Science. Autori sa zamerali na problém, prečo sa z hľadiska evolúcie ľudská inteligencia nemení.
Vedci sledovali ľudí s vyšším IQ
"Veď sa to javí ako prirodzená otázka, prečo už nie sme múdrejší?" vyjadril sa Thomas Hills z Warwickskej univerzity. Podľa neho sú dôvodom kompromisy, ktoré sú v procese evolúcie prirodzené. Ľudia napríklad rastú do istej výšky preto, lebo ich srdce by nedokázalo odvádzať krv vyššie. Takéto kompromisy sa podľa neho uplatňujú aj pri inteligencii, pamäti či pozornosti.
Hills so svojím kolegom Ralphom Hertwigom sledovali skupinu aškenázskych Židov, ktorí majú omnoho vyššie IQ ako väčšina Európanov. Zároveň však trpia dedičnými ochoreniami ako napríklad Tay-Sachsova choroba, ktorá ovplyvňuje nervovú sústavu. Dôvodom je zrejme ich zvýšená mozgová aktivita.
Ďalšia časť výskumu sa týkala vedomia. Mnohí užívajú rôzne lieky, ktoré pomáhajú zlepšiť pozornosť. Tie však väčšinou pozitívne účinkujú len na tých, ktorí majú skutočné problémy, ostatní často podávajú ešte horšie výkony. Toto naznačuje, že existuje hranica, po ktorú by sa ľudia mali sústrediť na konkrétnu vec.
Pamäť je dvojsečná zbraň
"Má to logiku, keď sa zamyslíte nad takou sústredenou činnosťou ako riadenie auta. Musíte dávať pozor, ale na správne veci, a tie sa stále menia. Ak sa sústredíte na plagát či prepínanie rádia, budete mať problém," vysvetlil Hills.
Mnoho ľudí si myslí, že výborná pamäť je pozitívom, Hills však tvrdí opak. Podľa neho majú osoby s priveľmi živými spomienkami mimoriadne ťažký život. "Pamäť je dvojsečná zbraň," vyjadril sa. Napríklad v prípade posttraumatického stresu človek nedokáže zabudnúť na nepríjemnú udalosť. "Keď sa vám stane niečo zlé, chcete zabudnúť, ísť ďalej," dodal.
Supermozog nebude nikdy existovať
Všetky tieto faktory podľa Hillsa naznačujú, že "supermozog" nikdy nebude existovať. "Ak máte pred sebou špecifickú úlohu, ktorá si vyžaduje lepšiu pamäť, pohotovosť či presnosť, môžete si pomôcť nejakou látkou," ozrejmil Hills. Upozornil však, že je hlúposť myslieť si, že je takto možné či vhodné vo všeobecnosti zlepšiť schopnosti ľudstva. Informácie pochádzajú z webovej stránky www.dailymail.co.uk.