Byť džigolom nie je iba o zábave a hrách

Pochádzajú zo strednej vrstvy, rozhodli sa zanechať svoje nudné zamestnanie a začať predávať sex v preľudnenom meste Kalkata ako prostitúti alebo džigolovia. Dibakar, Samrat, Pallab a Goutam sa stretli v skupine Anandam, ktorú tvoria homosexuáli, lesby, transsexuáli a bisexuáli, aby sa zapojili do programov prevencie HIV. So svojho tienistého sveta takisto vystúpili aj preto, aby prehovorili o vlastných životoch a problémoch spoločnosti, v ktorej sú stále neznámou, rozprávanie o sexe je tabu a homosexualita, či kupliarstvo je mimo zákona.



Väčšina prostitútok v Indii ponúka svoje telo na uliciach alebo v "červených uličkách". Džigolovia sa väčšinou prechádzajú po centrách najväčších miest, pracujú v pokútnych masážnych salónoch, či okupujú internetové kaviarne, kde si na chate hľadajú klientov. Vo veľkomestách sú ich tisícky. S rozšírením mobilných telefónov a internetizácie je ich stále viac. Programy prevencie HIV sa o nich takmer vôbec nezaujímajú, aj keď patria medzi jednu z najrizikovejších skupín. "Nikto vôbec netuší, čo vlastne robíme a akým problémom musíme čeliť. V Indii si z džigolov väčšinou robia žarty. Niektorí z mojich kamarátov mi hovoria, že môj život mi závidia," uviedol Samrat, na pohľad seriózny tridsiatnik a absolvent vysokej školy prírodných vied.


Väčšina prostitútok v Indii rozpráva príbehy o svojom odchode z prostredia strednej alebo nižšej strednej vrstvy a o príchode do sveta sexu na predaj, do ktorého ich dostali kamaráti, či rôzne spoločnosti. Mnohí pracujú v masážnych salónoch, ktoré sa v poslednom období rozšírili v celej krajine. Do novín si začali dávať už aj inzeráty, v ktorých sami seba klasifikujú ako pánska spoločnosť a "kamaráti". Ako tvrdia, nezarábajú iba plateným sexom, za hodinu si pritom účtujú od tisíc rupií (asi 600 Sk), ale spoločnosť robia takisto aj za kredit na mobilný telefón, či predplatený internet. Džigolovia takisto menia v tradične konzervatívnej Indii sexuálne zvyky rastúceho množstva žien, pripravených zaplatiť za sex. Ich práca pritom nie je najľahšia. Keďže neexistujú žiadne mužské "nevestince", džigolovia ako Samrat vychádzajú do ulíc po zotmení. Ich klientelu tvoria najčastejšie príslušníci vyššej strednej vrstvy, tak ako aj bohaté ženy, ktoré križujú ulice v autách s tmavými oknami.


"Nie je to iba o zábave a hrách, ako si mnohí ľudia myslia. Tak ako mnohé prostitútky, aj my z času na čas čelíme násiliu alebo rôznym podvodom. Moje klientky mi často nezaplatili a keď som protestoval, vyhrážali sa mi, že zavolajú políciu.
Tej chceli povedať, že som ich chcel znásilniť. Mnohí zákazníci radi na našich telách takisto hasia cigarety," uviedol syn zamestnanca banky, ktorý sa džigola rozhodol robiť po krátkej epizóde v nadnárodnej farmaceutickej spoločnosti v Dillí. Za posledné roky sa profil ženy platiacej za sex v Indii zmenil. "Ešte pred štyrmi rokmi bola väčšina mojich zákazníčok z vyššej vrstvy. Boli medzi nimi manželky podnikateľov, riaditeľov, byrokratov a rôznych obchodníkov. Dnes nás volajú aj ženy zo strednej vrstvy," spresnil Samrat.


Sudeep stretol svoju prvú klientku u kamaráta na party. Bola to osamelá manželka istého podnikateľa. Neskôr sa začali stretávať. "Najskôr mi zvykla platiť iba za spoločnosť a neskôr aj za sex. Dávala mi 'vreckové'. Vždy, keď som sa s ňou stretol, zarobil som 800 rupií (asi 460 Sk)," prezradil. Mladší muži ako Goutam, Pallab a Aditya, ktorí odišli zo školy, aby začali pracovať v masážnych salónoch tvrdia, že ich klientela nie je až taká bohatá ako si mnohí myslia. Preto, ak si chcú zarobiť na živobytie, musia niekedy spať aj s mužmi. "Ženy dokážu byť niekedy veľmi náročné. Občas moju výchovu zo strednej vrstvy doslova šokujú. Ak však nemáme ženy, musíme spať s mužmi. Nie je to iba zábava a hry," dodal Pallab pre internetovú stránku spoločnosti BBC.

SITA