Búrlivák Molnár odchádza!

Ladislav Molnár už nie je trénerom Slovácka, no na svoje pôsobenie v Česku bude spomínať v dobrom. „Dalo mi veľa, trénersky som sa posunul dopredu,“ vyjadril sa Molnár. ktorý sa vraj chystá zmeniť. Impulzívny búrlivák, akého sme ho poznali počas zápasov a z fotografií v novinách, by mal byť už minulosťou. „Po odchode Františka Straku som bol jeho nasledovníkom. Išlo hlavne o spôsob koučovania a prejav na lavičke. To sa však v českej lige nenosí a ja som bol ako biela vrana,“ doplnil bývalý tréner Banskej Bystrice a dodal: „Treba s tým niečo spraviť a musím začať od seba. Možno sa poradím aj s nejakým psychológom, ako tieto veci odstrániť,“ pripustil možnosť riešenia.  

 

Od začiatku som bol nechcený

Rozhovor s bývalým trénerom 1. FC Slovácko Ladislavom Molnárom

V utorok ste skončili na lavičke Slovácka. Prekvapilo vás rozhodnutie vedenia klubu?
- Trošku áno. Ale keď nemáte dostatočné výsledky, musíte rátať aj s takýmito alternatívami. Myslel som si však, že ešte mám trochu času, veril som, že
s mužstvom sa dá ešte niečo spraviť. Boli sme celkom dobre naštartovaní
a šanca pohnúť tabuľkovým postavením stále bola. Po našej spoločnej schôdzke s vedením padlo takéto rozhodnutie. Ja som nechcel prosíkať. Beriem to ako normálny trénerský futbalový život.
Mali ste pred odvolaním nejaké signály od vedenia, že uvažujú o takomto kroku?
- Nepotrebujete signály, aby ste niečo vedeli vytušiť. Po prvej polovici jesennej časti sme sa bavili, že je potrebné zlepšiť sa hlavne v tabuľke pravdy, dostať sa aspoň na nulu. Samozrejme, že človek vycíti tú atmosféru a nervozitu okolo.
Rozmýšľali ste nad príčinami tých zlých výsledkov?
- Príčin je spústa, veľa je však takých, ktoré sa nedajú ovplyvniť. Odchody
a príchody, do toho infekčné ochorenie. Mnoho hráčov prišlo v rozbehnutej sezóne a potrebovalo sa adaptovať. Je toho viac, ale bolo by alibistické, keby sme sa vyhovárali. Chce to trpezlivosť, no v našich zemepisných šírkach to nie je zvykom. Sú výnimky, ako napríklad v Petržalke, kde im trpezlivosť priniesla ovocie. Musíme sa s tým naučiť žiť
a život ide ďalej.
Čo vám dalo pôsobenie v Slovácku?
- Som skúsenejší, posunulo ma to ako trénera ďalej, o tom som presvedčený. Česká liga je kvalitná súťaž a je pre mňa motivácia, aby som sa do nej vrátil.
Nebol nejaký problém vo vašej komunikácii s hráčmi?
- Absolútne žiadny. To sa týka všetkých vzťahov v klube. Od začiatku som síce nebol populárny pre niektorých ľudí. Porovnávali ma s legendou Karlom Jarolímom, predchádzajúcim trénerom, ktorý musel z Hradišťa odísť po zmenách minulý rok. Bol som v polohe nechceného a nepopulárneho. To bola jediná negatívna skúsenosť.
Ako zareagovali hráči na
vaše odvolanie?
- Boli dosť prekvapení a zaskočilo ich to. Aj vyjadrenia hráčov do médií, čo sa mi dostali do uší, boli pozitívne.
Je to príjemné, keď o vás takto hovoria?
- Áno, utvrdil som sa v tom, že moja práca nebola zlá. Svedčí to o tom, že trénerova filozofia a prístup k nim sú správne. Samozrejme, boli tam chyby aj kritika z mojej strany, ale patrí to k tomu.
Ako ste vnímali, že vás nemali radi fanúšikovia?
- (Smiech.) Snažil som sa to nevnímať a robiť si svoju robotu, ako som najlepšie vedel. Nechcem sa vyhovárať, ako tréner som bol zodpovedný za výsledky. To je jasné. Výsledky však boli ovplyvnené situáciou v klube, po tých známych problémoch. Tie by stačili aj na tri kluby.
Bolo mužstvo aspoň trochu také, ako ste si ho predstavovali?
- Až po sústredení v Zlatých Moravciach počas reprezentačnej pres-távky, kde sme sa dali dokopy. Medzitým sa k tomu pridružili aj osobné problémy, zomrela mi pred troma týždňami mama. Musel som sa z toho všetkého dostať. Navyše, posledné zápasy boli dosť nešťastné. Boli sme v nich lepší, aj sme mali viac šancí, no nevyhrali sme. Keby bolo tých bodov viac, obraz by bol iný. Tlak v českých kluboch je však omnoho väčší ako na Slovensku.
Funkcionári sa vyjadrili, že ste v Slovácku odviedli kus dobrej práce. Ako by ste svoje účinkovanie zhodnotili vy?
- Keď sa vyjadrujú iní o vašej práci pozitívne, tak vás to môže iba tešiť. Som hrdý hlavne na tú jarnú časť, to bola divočina prvého stupňa. Mali sme mínus dvanásť bodov, dopredu nás odpisovali, ale zvládli sme to.
Čo bude teraz robiť Ladislav Molnár? Oddychovať alebo opäť pracovať?
- Žiaden oddych nepripadá do úvahy. Budem sledovať zápasy a hľadať si nový angažmán. Budem pripravený naskočiť opäť do práce, nikdy neviete, kedy príde ponuka.
Lucia Petrincová