|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. apríla 2014
Búrlivák Byron ovplyvnil literárny romantizmus hoci zomrel mladý
Legendárny britský básnik George Gordon Byron svojím dielom výrazne ovplyvnil literárny romantizmus v Európe. Od úmrtia romantika s entuziazmom pre revolučné myšlienky uplynie v sobotu 19. ...
Zdieľať
Messolonghi/Bratislava 19. apríla (TASR) - Legendárny britský básnik George Gordon Byron svojím dielom výrazne ovplyvnil literárny romantizmus v Európe. Od úmrtia romantika s entuziazmom pre revolučné myšlienky uplynie v sobotu 19. apríla 190 rokov. Búrlivák lord Byron sa dožil iba 36 rokov.
Byron je autorom poézie a lyricko-epických poém (Lara, Mazeppa), filozofických básní (Cain, Manfred). Napísal aj veršovaný satirický román Don Juan a divadelné hry Sardanapal, The Two Foscari (Dvaja Foscariovci), The Prophecy of Dante (Danteho proroctvá).
Byronov život
Narodil sa 22. januára 1788 v Londýne vo Veľkej Británii. Vyrastal v Škótsku s matkou, ktorej veno premrhal jeho otec. Ešte v detstve sa však nečakane stal dedičom bohatého prastrýka a zdedil aj jeho titul. Študoval na prestížnych školách Harrow a Cambridge.
Poéziu, zbierku Hours of Idleness (Hodiny nečinnosti) publikoval v roku 1807. Jej kritiky ho vyprovokovali k odpovedi v podobe satiry English Bards and Scotch Reviewers (Anglickí bardi a škótski recenzenti). Keď dosiahol plnoletosť, zasadol do Snemovne lordov v Londýne a neskôr podnikol cestu do zahraničia. Prešiel Portugalsko a Španielsko a cez Maltu sa dostal do Albánska a Grécka, ktoré ho uchvátilo. V Grécku začal písať Childe Harold’s Pilgrimage (Childe Haroldova púť), autobiografické dielo, vďaka ktorému sa cez noc stal slávnym.
Po návrate z ciest hľadal východisko zo spletitých ľúbostných vzťahov v manželstve. Oženil sa v roku 1815 s Annou Isabellou Milbankeovou, ktorá mu porodila dcéru Augustu Adu (bola vynikajúcou matematičkou a je po nej pomenovaný programovací jazyk). Manželka ho však uprostred víru klebiet o jeho mimomanželských vzťahoch a bisexualite opustila a Byron prenasledovaný ohováraním z Británie odišiel a už sa nevrátil. Žil vo Švajčiarsku a Taliansku, ďalej tvoril a prežíval búrlivé romance.
Podporoval boj Grékov za nezávislosť
Podporoval boj Grékov za nezávislosť od Osmanskej ríše na začiatku 19. storočia a to inšpirovalo ďalších mladých dobrovoľníkov z Veľkej Británie, Talianska a Spojených štátov amerických, aby sa zapojili do gréckeho povstania. Po niekoľkomesačnom pobyte v Grécku však Byron 19. apríla 1824 zomrel na zápal pľúc. V západogréckom meste Messolonghi, kde skonal, dodnes stojí kenotaf, v ktorom je údajne uložené umelcovo srdce.
Byronova korešpondencia sa v roku 2009 dostala na aukciu v Británii. Vydražili ju za 277.250 libier (309.000 eur). V listoch adresovaných blízkemu priateľovi Francisovi Hodgsonovi písal Byron o svojom živote, názoroch, psovi aj o mnohých neslávnych láskach. V jednom liste z Portugalska sa mu chválil, že si tam rozšíril obzory o rozličné obscénnosti. V inom sa rozpísal o intímnom vzťahu so slúžkou Susan Vaughanovou.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
George Gordon Byron Foto: Archív/Wikipédia
Byron je autorom poézie a lyricko-epických poém (Lara, Mazeppa), filozofických básní (Cain, Manfred). Napísal aj veršovaný satirický román Don Juan a divadelné hry Sardanapal, The Two Foscari (Dvaja Foscariovci), The Prophecy of Dante (Danteho proroctvá).
Byronov život
Narodil sa 22. januára 1788 v Londýne vo Veľkej Británii. Vyrastal v Škótsku s matkou, ktorej veno premrhal jeho otec. Ešte v detstve sa však nečakane stal dedičom bohatého prastrýka a zdedil aj jeho titul. Študoval na prestížnych školách Harrow a Cambridge.
Poéziu, zbierku Hours of Idleness (Hodiny nečinnosti) publikoval v roku 1807. Jej kritiky ho vyprovokovali k odpovedi v podobe satiry English Bards and Scotch Reviewers (Anglickí bardi a škótski recenzenti). Keď dosiahol plnoletosť, zasadol do Snemovne lordov v Londýne a neskôr podnikol cestu do zahraničia. Prešiel Portugalsko a Španielsko a cez Maltu sa dostal do Albánska a Grécka, ktoré ho uchvátilo. V Grécku začal písať Childe Harold’s Pilgrimage (Childe Haroldova púť), autobiografické dielo, vďaka ktorému sa cez noc stal slávnym.
Po návrate z ciest hľadal východisko zo spletitých ľúbostných vzťahov v manželstve. Oženil sa v roku 1815 s Annou Isabellou Milbankeovou, ktorá mu porodila dcéru Augustu Adu (bola vynikajúcou matematičkou a je po nej pomenovaný programovací jazyk). Manželka ho však uprostred víru klebiet o jeho mimomanželských vzťahoch a bisexualite opustila a Byron prenasledovaný ohováraním z Británie odišiel a už sa nevrátil. Žil vo Švajčiarsku a Taliansku, ďalej tvoril a prežíval búrlivé romance.
Podporoval boj Grékov za nezávislosť
Podporoval boj Grékov za nezávislosť od Osmanskej ríše na začiatku 19. storočia a to inšpirovalo ďalších mladých dobrovoľníkov z Veľkej Británie, Talianska a Spojených štátov amerických, aby sa zapojili do gréckeho povstania. Po niekoľkomesačnom pobyte v Grécku však Byron 19. apríla 1824 zomrel na zápal pľúc. V západogréckom meste Messolonghi, kde skonal, dodnes stojí kenotaf, v ktorom je údajne uložené umelcovo srdce.
Byronova korešpondencia sa v roku 2009 dostala na aukciu v Británii. Vydražili ju za 277.250 libier (309.000 eur). V listoch adresovaných blízkemu priateľovi Francisovi Hodgsonovi písal Byron o svojom živote, názoroch, psovi aj o mnohých neslávnych láskach. V jednom liste z Portugalska sa mu chválil, že si tam rozšíril obzory o rozličné obscénnosti. V inom sa rozpísal o intímnom vzťahu so slúžkou Susan Vaughanovou.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR