BUJŇÁK: Školné vyberá polovica verejných škôl

Ján Mikolaj, Ján Bujňák

Foto: SITA/Matúš Ružička

BRATISLAVA 8. februára (WEBNOVINY) - Medializované prípady nezákonného výberu školného na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka a Prešovskej univerzite nie sú ojedinelé, tvrdí viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák. Zákon podľa neho podobným spôsobom cez neziskovky, nadácie a darovacie zmluvy obchádza aspoň desať vysokých škôl na Slovensku. "Z dvadsiatich verejných vysokých škôl sa to určite deje na polovici. Sú to tie, ktoré nemajú dobrú kontrolu akademickým senátom a nedodržujú zákon a etický kódex," uviedol pre agentúru SITA Bujňák. Ide vraj o mladšie vysoké školy s kratšou než dvadsaťročnou históriou, ktoré nemajú výsledky a výkony.

Univerzitám s históriou a už vybudovanou infraštruktúrou konkurujú mladšie školy ťažko. "Keď im 60 percent prostriedkov od štátu ide cez počet študentov a 40 percent cez výskum, tak sú na tom zle a snažia sa pomáhať si týmto spôsobom, pretože si inak nevedia zarobiť peniaze," konštatuje Bujňák. Šéf rektorskej konferencie je presvedčený, že to nie je nový problém a školy si nezákonne cez neziskové organizácie a nadácie zlepšujú rozpočty už desať rokov.

Pre výber peňazí od študentov skončili v minulosti na súde napríklad Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici či Trnavská univerzita. Šéf rektorov si myslí, že nové vysoké školy bez adekvátnych výsledkov nemôžu z hľadiska príjmov konkurovať súkromným vysokým školám. "Súkromné si legálne vyberajú peniaze ako školné a neplatia ľudí, platia skôr externistov," uviedol Bujňák. Nezákonný výber školného sa netýka troch štátnych vysokých škôl, ktoré majú samostatné rozpočty.

Jedinou pákou proti nezákonnému školnému sú podľa viceprezidenta rektorskej konferencie ministerské kontroly a tvrdé postihy. "Minister hovoril, že môže dať až milión pokutu zo zákona, ale zatiaľ ju nedal nikomu," naznačil Bujňák. Ako dodal, šéf rezortu školstva Ján Mikolaj je pre každého rektora rovnocenným partnerom, pretože nemôže zasahovať do akademickej autonómie. V jeho kompetencii sú len kontroly, či školy dodržiavajú zákon. Pre rektora je nadriadeným len akademický senát. "Školy sa môžu rozhodnúť, či chcú peniaze od ministra, alebo či chcú od študentov. Ak vezmú aj od študenta aj od ministra, môžu dostať pokutu," upozorňuje Bujňák.

Minister Mikolaj v decembri 2008 tvrdil, že vysoké školy už nepýtajú dary od externistov. Podľa neho od vynucovania peňazí cez darovacie zmluvy upustili, lebo novela vysokoškolského zákona im od septembra 2008 legálne povolila vyberať školné od externých študentov. "Nemám žiadnu informáciu o tom, že by to nejaká vysoká škola zneužívala," povedal v decembri 2008 pre SITA Mikolaj. Študenti dennej formy platia školné len vtedy, ak prekročia štandardnú dĺžku štúdia, prípadne študujú na dvoch alebo viacerých študijných programoch.

Denník Pravda upozornil na nezákonný výber školného na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka a na Prešovskej univerzite. Obe pýtali od študentov peniaze cez neziskové organizácie. Denník medializoval prípad poslucháča, od ktorého v Prešove inkasovali školné i poplatok za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Univerzita ho pritom viedla ako neplatiaceho, preto na neho dostávala príspevok od štátu. Neziskovky využila na výber školného aj Trenčianska univerzita. Po kontrole z ministerstva školstva zrušila pracoviská v mestách, kde inkasovali poplatky. V súčasnosti podľa Pravdy vyberá peniaze od externistov legálne a potom platí cez nevýhodnú zmluvu peniaze za prenájom neziskovkám, kde sa peniaze strácajú. Ide napríklad o Inštitút manažmentu kežmarského regiónu.

SITA