|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24hod.sk Kultúra Knižné novinky
25. júla 2016
Budúcnosť architektúry v 100 budovách
Je tu štvrtá kniha zo série TED knihy, ktorá v malých knižkách prináša veľké myšlienky.
Zdieľať
TED príspevok Marca Kuschnera, autora knižky Budúcnosť architektúry v 100 budovách, má viac ako 1,8 milióna pozretí. Aj preto, že architektúra podľa neho ovplyvňuje každého z nás, či si to uvedomujeme alebo nie.
Marc vyzýva – chcite od architektúry viac. Veď dom, v ktorom bývate, či kancelária, v ktorej pracujete ovplyvňuje, ako sa cítite každý deň. Priemerný Američan strávi v interiéri 90% času a u Slovákov to bude podobné.
Podľa Marca sa vďaka poznaniu architektúry dá vytvárať lepšie prostredie. A to znamená lepšie budovy, a potom lepšie mestá, ktoré vytvoria lepší svet.
Architektúra stojí v dobe neobmedzených možností pred náročnými otázkami – ľudia čakajú od budov nemožné. Papierový stan. Budova, ktorá pohlcuje smog. Výskumné laboratórium, ktoré kráča po snehu. A tak ďalej.
Chceme budovy, ktoré nám pomôžu ochrániť životné prostredie; budovy, ktoré nás potešia a zároveň nám poslúžia; budovy, ktoré spájajú nové technológie a znovu využiteľné materiály.
V knihe Budúcnosť architektúry v 100 budovách nájdete tie najinovatívnejšie budovy súčasnosti, ale aj zajtrajška.
Táto knižka ukazuje v 100 príkladoch, že celý svet môže túžiť po lepšej architektúre. Tu je niekoľko kúskov na inšpiráciu:
Môže byť mrakodrap postavený z dreva?
Môžu červíky nahradiť robotníkov?
Môže budova vyčistiť vzduch?
Môže architektúra pomôcť v boji proti rakovine?
Môžu byť z diaľnic dobré domy?
Prečítajte si krátky úryvok z knihy Budúcnosť architektúry v 100 budovách:
Bývate v dome, pracujete v kancelárii, posielate vaše deti do školy. Tieto miesta nie sú iba pozadím vášho života, tieto miesta formujú váš život – určujú, koho vidíte, čo vidíte a ako to vidíte.
Architektúra ovplyvňuje, ako sa cítite každý deň. Nie je to prekvapujúce, keď uvážime, koľko času trávime vo vnútri budov. Priemerný Američan napríklad strávi 90% svojho času v interiéri, no napriek tomu nás veľa budov necháva bez prirodzeného svetla, ukrýva pod nízkymi stropmi a ignoruje naše osobné, spoločenské a environmentálne potreby.
Nemusí to byť takto. Môžeme túto mocnú silu kontrolovať – musíme len od našich budov žiadať viac.
Táto architektonická revolúcia je už na nás. Priemerný človek je dnes v názoroch na architektúru pohodlnejší ako predtým, najmä kvôli rozhovorom umožneným na sociálnych sieťach. 1.75 biliónov smartfónov na svete zásadne mení spôsob, ako je architektúra prijímaná, keďže z každého človeka robia fotografa architektúry. Fotografie zdieľané na sociálnych sieťach oslobodzujú budovy od ich geografických polôh a vytvárajú nový level verejného záväzku. Dnes zažívame architektúru s nevídanou bezprostrednosťou, vytvárajúc tak podnety na globálnu konverzáciu o stavbách a ich vplyve.
Táto digitálna revolúcia nás všetkých núti prirodzene posudzovať stavebnú situáciu okolo nás, napriek tomu má táto kritika len podobu viet: „Bože, milujem to!“ alebo „Mám z tohto miesta zimomriavky.“ Táto spätná väzba berie architektúru z výhradného dosahu expertov a kritikov a dáva silu do rúk ľudom, na ktorých skutočne záleží: každodenným užívateľom. Začali sme „likeovať“ a nenávidieť miesta nahlas. Architekti nás môžu počuť v reálnom čase, ktorý ich povzbudzuje (a niekedy aj núti) sledovať nové nápady – vytvárať riešenia, ktoré odpovedajú na dnešné najdôležitejšie sociálne a environmentálne problémy.
Marc Kushner je nadšený architekt. Rozhodol sa priblížiť čitateľom súčasné i futuristické stavby, ktoré predstavujú to najzaujímavejšie, najbláznivejšie i najmúdrejšie, čo ľudia vymysleli, a dá sa to nazývať architektúrou. Do knihy sa dokonca dostali aj dva projekty zo Slovenska – prezradíme, že jeden z Bratislavy (nie, nie je to obrátená pyramída) a druhý z okresu Galanta.