Budovanie protipovodňových opatrení pomáha nezamestnaným

BRATISLAVA 30. augusta (WEBNOVINY) - Protipovodňové opatrenia, ktoré od mája uskutočňuje 190 obcí vďaka prvému realizačnému projektu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, nie sú stopercentné, ale starostovia zapojených sídiel ich chvália.


"Nedohodli sme sa, aj keď to tak možno vyzerá, projekt naozaj prináša veľa pozitív," zhodnotila na dnešnej tlačovej besede po stretnutí asi dvadsiatky starostov s premiérkou Ivetou Radičovou na Úrade vlády pozitívne ohlasy starostka Hrnčiarskej Vsi Helena Zigová. "Konečne nemáme vrásky na čelách," podotkla. Väčšie pozitíva ako negatíva má projekt podľa všetkých. Vláda naň uvoľnila vyše 17 miliónov eur a z európskych fondov pomáha vyše šesť miliónov.

Okrem technickej stránky označili starostovia za veľký prínos aj zvýšenie zamestnanosti v obciach na pol roka. Vďaka projektu sa im totiž podarilo zapojiť vyše 2 000 ľudí. Tí si v čistom zarobia 350 eur mesačne a k tomu navyše dostávajú peniaze na stravné lístky a dlhodobo nezamestnaní si cez úradu práce prilepšujú ešte o ďalších 63 eur.


Záujem pri budovaní protipovodňových opatrení bol veľký

Zhruba rovnaký počet pracovníkov zapájajú do prác zhotovitelia a obce, ktoré robia práce svojpomocne. Do prác v teréne je spolu zapojených vyše 6 500 uchádzačov o zamestnanie. Ako poukázal starosta Kružlovej v okrese Svidník Adrián Gužo, v ich obci 61 percent obyvateľov tvoria Rómovia, z toho 40 % je dlhodobo nezamestnaných. Záujem o prácu pri budovaní protipovodňových opatrení bol veľký, pri výbere záujemcov sa snažil pomôcť čo najviac rodinám, nakoniec na pol roka zamestnali deviatich Rómov a jedného Neróma. "Dokonca si odmietajú brať dovolenky, aby nedošli o stravné lístky," opísal prínos projektu pre život obce.

Práce by mali dokončiť do konca oktróbra

Niektoré obce majú za sebou už 80 percent prác, v iných sú hotoví na 20 až 30 percent. Dokončiť by ich mali do konca októbra. "Konečne sme prešli od slov k činom," zhodnotil starosta obce Demjata v okrese Prešov Vladislav Bašista. Ako skonštatoval, vodozáražné opatrenia, ktoré urobili, už prešli aj zaťažkávacou skúškou počas lokálnej prietrže mračien v júli. "V porovnaní s minulým rokom je to omnoho lepšie," podotkol.

Vybudované hrádzky podľa neho zadržali 90 percent drevnej hmoty, kameňa a bahna. Ak by ich nemali, voda by skončila v obydliach. V Demjate majú za sebou už 85 percent prác. Spokojná s už hotovými opatreniami je aj starostka obce Dravce na úpätí Levočských vrchov Elena Bašistová. "Od roku 2000 už povodne ani nepočítam," uviedla. Intenzívne dažde z júla a augusta zničili iba pozemky, čo považuje za veľký úspech.

Starosta Mýtnej v okrese Lučenec Pavel Greksa poukázal, že protipovodňovými opatreniami pomohli aj ďalším obciam, keďže sú na začiatku povodia. Pozitívne hodnotí aj to, že projekt je aj o celkovej revitalizácii krajiny.

Starostovia nedajú dopustiť na výkonného manažéra programu Michala Kravčíka, ktorého niektorí odborníci pre projekt kritizujú a označujú dokonca za blázna.

"Kravčík nie je blázon, ale rozumný človek," povedal za starostov Ján Brodenec zo Sklabine v okrese Martin. "On je ten blázon, ktorý nám pomohol. Tí kritici sedia za zeleným stolom, vymýšľajú štúdie, ale nepomohli nám," pridala sa aj Elena Bašistová z Draviec.

"Práce sú zorganizované na veľmi dobrej úrovni," skonštatoval splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč. Obce podľa neho ukázali, že dokážu urobiť úsporné a efektívne opatrenia.

Robia sa aj pravidelné monitoringy

Ako informoval, jednotlivé projekty v obciach dokumentujú, zorganizovali dve fóra a robia aj pravidelné mesačné monitoringy. Pripravia tiež katalógy kategorizácie revitalizačných opatrení s informáciami, aké sú návrhy na údržbu, realizáciu a podobne. Okrem iného budú podporovať aj štandardizáciu opatrení.

Najviac obcí, ktoré na opatreniach v prvom realizačnom projekte programu pracujú, sa nachádza v Prešovskom kraji, kde ich je 86. Projekty prispievajú k zadržaniu vody v krajine, znižujú erózne procesy, zlepšujú miestnu mikroklímu a biodiverzitu a zlepšujú vzhľad krajiny. Obce, ktoré sa zapojili do projektu, majú vytvoriť minimálne 5,7 mil. m3 vodozádržných prvkov, reálne však vytvoria vyše šesť miliónov m3.