|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 27.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Milan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. novembra 2024
Bude Európa skanzenom? Má na to našliapnuté
Tagy: ITAPA Jesenná ITAPA 2024
Európa čelí existenčnej kríze, ktorá ohrozuje jej ekonomickú stabilitu a globálnu konkurencieschopnosť. Hoci bola po celé desaťročia považovaná za lídra v oblasti inovácií, v posledných rokoch tempo rastu a ...
Zdieľať
27.11.2024 (SITA.sk) - Európa čelí existenčnej kríze, ktorá ohrozuje jej ekonomickú stabilitu a globálnu konkurencieschopnosť. Hoci bola po celé desaťročia považovaná za lídra v oblasti inovácií, v posledných rokoch tempo rastu a produktivity začína stagnovať.
Kým krajiny ako Spojené štáty či Čína v oblasti inovácií a technologického pokroku neustále posúvajú hranice, Európa sa pomaly dostáva do pozície, kde riskuje, že sa stane akýmsi skanzenom. Miestom, ktoré už nedokáže držať krok s moderným svetom.
„Úspech závisí nielen od dostupnosti kapitálu, ale aj od dôvery ľudí vo vládu a silnej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom,“ vyhlásil počas druhého dňa konferencie JESENNÁ ITAPA 2024 Gerard de Boer, holandský podnikateľ a stratég.
Zdôraznil, že inovácie stoja na slobode slova a myšlienok. „A tu Slovensko zaostáva. Vaša krajina je nielen podkapitalizovaná, ale aj veľmi hierarchická, kde zamestnanci sa boja upozorniť nadriadených na chyby. Musíte sa cítiť slobodne a nebáť sa vyjadriť svoje názory. To je kľúčový prístup, ktorý funguje v inovatívnych hospodárstvach,“ povedal Gerard de Boer.
Európa už roky čelí obavám zo spomalenia a straty konkurencieschopnosti. „Stojí pred existenčnou výzvou, čo okrem iného znamená aj to, že ak nezrýchlime tempo inovácií a nebudeme schopní využiť svoj plný potenciál, stagnácia sa stane naším najväčším nepriateľom. Ak chce Európa zostať relevantná, musí prehodnotiť svoje prístupy a začať konať rýchlo a efektívne," objasnil technologický žurnalista Robin Wauters.
Kľúčom k vyriešeniu tejto situácie je zvýšenie inovácii aj cez nájdenie nových motorov rastu. Jedným z kameňov úrazu ale bude financovanie.
Podľa Maria Draghiho bude Európa každý rok potrebovať 800 miliárd eur, aby dokázala negatívny trend zvrátiť. Je zásadným problémom, že Európa investuje do výskumu a vývoja menej ako Spojené štáty, Čína, či Japonsko. „V USA všetky inovatívne firmy pochádzajú z nových technologických spoločností, zatiaľ čo v Európe inovujú stále tie isté firmy," dodal s tým, že Európa má potenciál na zmenu, ak bude schopná lepšie využívať svoj talent.
To znamená, že musí presunúť zdroje do nových oblastí inovácií a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi. „Európa má dobrý základ, ale ak chceme udržať krok so svetom, musíme konať rýchlo a strategicky," konštatoval Draghi.
V závere leta tohto roka zverejnil Eurostat analýzu, v ktorej odhalil, že členské štáty Európskej únie v roku 2023 kumulatívne investovali do výskumu a vývoja bezmála 124 miliárd eur, čo predstavuje 0,73 percenta HDP únie.
Medziročne to predstavovalo nárast o päť percent. Tieto údaje vyplývali z pridelených rozpočtových príspevkov na výskum a vývoj. Slovensko sa tak podľa týchto informácií ocitlo na piatom najhoršom mieste z pohľadu výdavkov na osobu. Kým napríklad Luxembursko investovalo do výskumu 646,60 eur na osobu, my len 76,50 eur.
„Dopyty na inovačné výzvy rezortu výrazne prevyšujú ponuku,“ povedal na konferencii Jesenná ITAPA 2024 generálny riaditeľ sekcie digitálnej agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Michal Ilko. Išlo podľa neho o výzvy, keď firmám stačilo preukázať prácu na výskumnom projekte.
Člen prezídia Priemyselného inovačného klastra Peter Klamo však upozornil, že ak sú výzvy takto široko koncipované, trvá príliš dlho ich vyhodnocovanie, nakoľko sa do výzvy prihlási príliš veľký počet záujemcov. „Firmy tak na peniaze určené na výskum čakajú veľmi dlho,“ dodal Klamo.
Ilko zároveň pripomenul, že rezort práve rozbehol projekt vzdelávacích workshopov pre stredný manažment malých a stredných podnikov. „Tlak na produktivitu vo firmách je veľmi silný a našou snahou je, aby boli práve títo ľudia akýmisi ambasádormi vo firmách,“ uviedol a pripomenul, že za kľúčové považuje vzdelávanie.
Experti sa zhodli, že malé a stredné podniky sa najčastejšie v oblasti inovácií najčastejšie sústredia na rôzne oblasti digitalizácie. „Nedávno sme vykonali prieskum medzi podnikmi, v ktorom sme zistili, že firmy najviac v tomto smere tlačia na energetickú efektívnosť a kybernetickú bezpečnosť,“ konštatoval Klamo.
Zdroj: SITA.sk - Bude Európa skanzenom? Má na to našliapnuté © SITA Všetky práva vyhradené.
Kým krajiny ako Spojené štáty či Čína v oblasti inovácií a technologického pokroku neustále posúvajú hranice, Európa sa pomaly dostáva do pozície, kde riskuje, že sa stane akýmsi skanzenom. Miestom, ktoré už nedokáže držať krok s moderným svetom.
„Úspech závisí nielen od dostupnosti kapitálu, ale aj od dôvery ľudí vo vládu a silnej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom,“ vyhlásil počas druhého dňa konferencie JESENNÁ ITAPA 2024 Gerard de Boer, holandský podnikateľ a stratég.
Zdôraznil, že inovácie stoja na slobode slova a myšlienok. „A tu Slovensko zaostáva. Vaša krajina je nielen podkapitalizovaná, ale aj veľmi hierarchická, kde zamestnanci sa boja upozorniť nadriadených na chyby. Musíte sa cítiť slobodne a nebáť sa vyjadriť svoje názory. To je kľúčový prístup, ktorý funguje v inovatívnych hospodárstvach,“ povedal Gerard de Boer.
Európa už roky čelí obavám zo spomalenia a straty konkurencieschopnosti. „Stojí pred existenčnou výzvou, čo okrem iného znamená aj to, že ak nezrýchlime tempo inovácií a nebudeme schopní využiť svoj plný potenciál, stagnácia sa stane naším najväčším nepriateľom. Ak chce Európa zostať relevantná, musí prehodnotiť svoje prístupy a začať konať rýchlo a efektívne," objasnil technologický žurnalista Robin Wauters.
Musíme konať rýchlo a strategicky
Kľúčom k vyriešeniu tejto situácie je zvýšenie inovácii aj cez nájdenie nových motorov rastu. Jedným z kameňov úrazu ale bude financovanie.
Podľa Maria Draghiho bude Európa každý rok potrebovať 800 miliárd eur, aby dokázala negatívny trend zvrátiť. Je zásadným problémom, že Európa investuje do výskumu a vývoja menej ako Spojené štáty, Čína, či Japonsko. „V USA všetky inovatívne firmy pochádzajú z nových technologických spoločností, zatiaľ čo v Európe inovujú stále tie isté firmy," dodal s tým, že Európa má potenciál na zmenu, ak bude schopná lepšie využívať svoj talent.
To znamená, že musí presunúť zdroje do nových oblastí inovácií a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi. „Európa má dobrý základ, ale ak chceme udržať krok so svetom, musíme konať rýchlo a strategicky," konštatoval Draghi.
Investície do výskumu
V závere leta tohto roka zverejnil Eurostat analýzu, v ktorej odhalil, že členské štáty Európskej únie v roku 2023 kumulatívne investovali do výskumu a vývoja bezmála 124 miliárd eur, čo predstavuje 0,73 percenta HDP únie.
Medziročne to predstavovalo nárast o päť percent. Tieto údaje vyplývali z pridelených rozpočtových príspevkov na výskum a vývoj. Slovensko sa tak podľa týchto informácií ocitlo na piatom najhoršom mieste z pohľadu výdavkov na osobu. Kým napríklad Luxembursko investovalo do výskumu 646,60 eur na osobu, my len 76,50 eur.
„Dopyty na inovačné výzvy rezortu výrazne prevyšujú ponuku,“ povedal na konferencii Jesenná ITAPA 2024 generálny riaditeľ sekcie digitálnej agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Michal Ilko. Išlo podľa neho o výzvy, keď firmám stačilo preukázať prácu na výskumnom projekte.
Tlak na produktivitu vo firmách
Člen prezídia Priemyselného inovačného klastra Peter Klamo však upozornil, že ak sú výzvy takto široko koncipované, trvá príliš dlho ich vyhodnocovanie, nakoľko sa do výzvy prihlási príliš veľký počet záujemcov. „Firmy tak na peniaze určené na výskum čakajú veľmi dlho,“ dodal Klamo.
Ilko zároveň pripomenul, že rezort práve rozbehol projekt vzdelávacích workshopov pre stredný manažment malých a stredných podnikov. „Tlak na produktivitu vo firmách je veľmi silný a našou snahou je, aby boli práve títo ľudia akýmisi ambasádormi vo firmách,“ uviedol a pripomenul, že za kľúčové považuje vzdelávanie.
Experti sa zhodli, že malé a stredné podniky sa najčastejšie v oblasti inovácií najčastejšie sústredia na rôzne oblasti digitalizácie. „Nedávno sme vykonali prieskum medzi podnikmi, v ktorom sme zistili, že firmy najviac v tomto smere tlačia na energetickú efektívnosť a kybernetickú bezpečnosť,“ konštatoval Klamo.
Zdroj: SITA.sk - Bude Európa skanzenom? Má na to našliapnuté © SITA Všetky práva vyhradené.
Tagy: ITAPA Jesenná ITAPA 2024
nasledujúci článok >>
Európa čelí kríze. Inovujú rovnaké firmy, my ale potrebujeme nové motory rastu, zhodli sa spíkri konferencie Jesenná ITAPA
Európa čelí kríze. Inovujú rovnaké firmy, my ale potrebujeme nové motory rastu, zhodli sa spíkri konferencie Jesenná ITAPA