Brusel prijal odporúčania v ekonomike aj pre Slovensko

Európska komisiaFoto: lupa.cz BRATISLAVA/BRUSEL 7. júna (WEBNOVINY) - Európska komisia prijala 27 súborov odporúčaní pre jednotlivé krajiny a jedno navyše pre eurozónu ako celok. Ich cieľom je pomôcť členským štátom pripraviť ich hospodárske a sociálne politiky na plnenie záväzkov týkajúcich sa rastu, zamestnanosti a verejných financií, informovala v utorok Európska komisia. Členské štáty a komisia začiatkom tohto roka schválili 10 kľúčových priorít na riešenie súčasnej krízy s tým, aby sa zároveň pripravila pôda pre udržateľnejšie hospodárstvo. Keďže sa situácia mení v závislosti od krajiny, komisia odporúča cielené opatrenia pre každý členský štát. Každej krajine by to v nasledujúcich 12 až 18 mesiacoch malo pomôcť zamerať sa na strategické páky a povzbudiť tak hospodárstvo Európskej únie ako celok.


Komisia Slovensku odporúča prijatie opatrení v šiestich oblastiach. V rokoch 2011 a 2012 sa má zamerať na domáce zdroje rastu a prijať opatrenia na zníženie nezamestnanosti, najmä cez politiku aktívneho trhu práce, zníženie daňového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny, zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie fungovania verejnej správy. Slovensko by malo podľa Bruselu implementovať rozpočet v roku 2011 a zaviesť špecifické opatrenia v rozpočtových rokoch 2012 a 2013 tak, aby sa dosiahlo zníženie deficitu pod úroveň 3 % HDP.

Zároveň má SR zlepšiť fiškálnu disciplínu prijatím viacročných rozpočtových stropov pre výdavky centrálnej vlády a systému sociálneho zabezpečenia. Potrebné je tiež prijatie penzijného systému a podpora zamestnávania nízkokvalifikovaných pracovníkov prostredníctvom zníženia daňového zaťaženia, zlepšenie aktívnej politiky na trhu práce a zameranie na mladých a dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o prácu.

Ďalším odporúčaním je zrýchlenie reformy vzdelávania a odbornej prípravy. Kvalita stredoškolského vzdelávania sa má zlepšiť tak, aby zodpovedala požiadavkám trhu práce.

Potrebné je pritom prijatie stimulov na participáciu v celoživotnom vzdelávaní a rekvalifikačných programoch. Dôležité je takisto zabezpečiť uplatnenie plánovaných opatrení na zlepšenie verejného obstarávania a na lepšie fungovanie a transparentnosť súdnictva.

Komisia si uvedomuje mieru, do akej bola SR dotknutá hospodárskou krízou. V roku 2009 sa HDP krajiny znížilo o 4,7 % a nezamestnanosť narástla na 12 %. V roku 2010 sa vďaka obnoveniu zahraničného dopytu po našich tovaroch a službách síce podarilo obnoviť rast HDP na 4,1 %, avšak nezamestnanosť naďalej rástla až na 14,5 %, pričom tempo rastu nezamestnanosti bolo jedno z najvyšších v EÚ. Komisia očakáva, že v rokoch 2011 a 2012 bude zamestnanosť stále pod predkrízovou úrovňou. Kríza tiež viedla k zhoršeniu stavu verejných financií a nárastu verejného dlhu z 2 % HDP v roku 2008 na 8 % v rokoch 2009 a 2010. Deficit verejných financií SR, očakáva ďalej komisia, má vďaka konsolidačným opatreniam vlády klesnúť v tomto roku na 2,5 % HDP a v ďalších rokoch zaznamená ďalší pokles.

Pre Slovensko bude výzvou zabezpečiť pokrytie zdrojov rastu, akými sú vzdelávanie alebo dopravná infraštruktúra. "Dôvodom pre znepokojenie môže byť spôsob napĺňania príjmovej stránky rozpočtu. Komisia sa domnieva, že je tu priestor na zvýšenie príjmov z daní, ktoré nemajú negatívny dopad na rast, akými sú daň z majetku alebo environmentálne dane. Slovensko by tiež malo zlepšiť efektívnosť vyberania daní, najmä DPH," informovala komisia.

Jednou z najväčších výziev pre Slovensko je podľa Bruselu nezamestnanosť. Dlhodobá nezamestnanosť v krajine je najvyššia v celej EÚ (9,2 %) a je umocnená regionálnymi rozdielmi a nesúladom medzi ponúkanými pracovnými zručnosťami a dopytom na pracovnom trhu. "Nadpriemerne vysoká miera nezamestnanosti prevláda medzi nízkokvalifikovanými pracovníkmi. Slovensko si dalo v tejto súvislosti za cieľ zvýšiť mieru pracovníkov s dosiahnutým stredoškolským vzdelaním. Komisia však odporúča zlepšiť úroveň rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, ktoré SR využíva v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ podpriemerne na úrovni 2,8 %," dodáva Brusel. To má negatívny dopad na schopnosť zamestnať sa a podkopáva úsilie smerujúce k zníženiu nezamestnanosti.