Brusel má pre SR 10 odporúčaní na národný plán pre energetiku a klímu

Brusel 18. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok zverejnila posúdenie návrhov plánov členských štátov na dosiahnutie cieľov Európskej únie (EÚ) v oblasti energetickej únie a dohodnutých cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. Komisia upozornila na to, že vo viacerých oblastiach je priestor na zlepšenie, čo platí pre všetky členské štáty, aj pre Slovensko.


Exekutíva EÚ vo svojej správe predložila Slovensku desať odporúčaní, ktoré by vláda mala zohľadniť pri vypracovaní konečného národného plánu, ktorý musí byť predložený EK do konca tohto roka:

1. Výrazne zvýšiť úroveň ambícií na rok 2030 na podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo výške aspoň 24 %, zvýšiť ambície v sektore vykurovania a chladenia, zaviesť do praxe vhodné opatrenia na splnenie cieľa v oblasti dopravy a predložiť konkrétne kroky na zníženie administratívneho zaťaženia, ako aj v súvislosti s podpornými rámcami pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. EK žiada aj ďalšie podrobnosti o konkrétnych krokoch na zabezpečenie udržateľnosti dodávok a využitia biomasy v energetike vzhľadom na významný podiel biomasy na Slovensku v rámci energetického mixu.

2. Zvýšiť úroveň ambícií v oblasti konečnej aj primárnej energetickej spotreby a poskytnúť riadnu kvantifikáciu úspor energie očakávaných v dôsledku plánovaných politík a opatrení.

3. Konkretizovať opatrenia na podporu cieľov energetickej bezpečnosti v oblasti diverzifikácie a znižovania energetickej závislosti vrátane opatrení na zabezpečenie flexibility a dlhodobých dodávok jadrových materiálov a paliva vzhľadom na rozvoj kapacít na výrobu jadrovej energie.

4. Určiť výhľadové ciele a hodnoty, pokiaľ ide o integráciu trhu, a najmä opatrenia na rozvoj konkurenčnejších veľkoobchodných a maloobchodných trhov vrátane pokroku smerom k plne trhovým cenám.

5. Objasniť národné ciele a ciele financovania v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, ktoré súvisia s energetickou úniou a ktoré sa majú dosiahnuť v rokoch 2023 až 2030.

6. Pokračovať v konzultáciách so susednými štátmi EÚ a v regionálnej spolupráci v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) a v rámci skupiny pre plynové prepojenie krajín strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC), ako aj v dvojstrannej spolupráci napríklad s ČR v oblasti elektrických distribučných sústav. Regionálna spolupráca by sa mala zamerať na ďalšiu integráciu vnútorného trhu s energiou, hodnotenie primeranosti sústav, otázky spravodlivého prechodu a dekarbonizáciu, ako aj na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a ich vplyv na energetické sústavy.

7. Rozšíriť analýzu investičných potrieb a zdrojov vrátane primeraného financovania na národnej, regionálnej a únijnej úrovni, ktorá sa v súčasnosti poskytuje len na aspekty energetickej efektívnosti a výskumu.

8. Vytvoriť zoznam všetkých energetických dotácií vrátane dotácií na fosílne palivá a prijatých opatrení, ako aj plánov na ich postupné ukončenie.

9. Doplniť analýzu interakcií s politikou v oblasti kvality ovzdušia a emisií do ovzdušia, v ktorej sa predložia a kvantifikujú vplyvy znečistenia ovzdušia v rôznych scenároch, poskytnú podkladové údaje a zohľadnia synergie a účinky kompromisu.

10. Lepšie integrovať aspekty spravodlivého a férového prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku, najmä poskytnutím podrobnejších informácií o vplyvoch plánovaných zámerov, politík a opatrení na sociálnu oblasť, zamestnanosť a pracovné zručnosti.

Konečný národný energetický a klimatický plán by sa mal zaoberať účinkami tohto prechodu na obyvateľov žijúcich v uhoľnom regióne hornej Nitry a prepojiť sa s vládnym akčným plánom transformácie tohto regiónu. Zároveň by sa mal zaoberať aj zmenami v iných energeticky náročných odvetviach a mal by viac rozvinúť koncepciu riešenia otázok energetickej chudoby.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR