Brusel chce rozhodovať o hraniciach, Slovensko je proti

BRATISLAVA 10. novembra  – Slovensko nesúhlasí s tým, aby Európska komisia (EK) prevzala rozhodovanie, kedy možno obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach krajín schengenského priestoru.


Parlamentný výbor pre európske záležitosti sa dnes stotožnil s názorom branno-bezpečnostného výboru a prijal stanovisko, ktorým sa pokúsi zmeniť znenie úpravy schengenskej dohody, ako ju predložila EK.

Komisia chce, aby rozhodovanie bolo výlučne v jej rukách a aby členské štáty mohli kontrolu zaviesť len za mimoriadnych okolností a najviac na päť dní. Návrh komisie podľa eurovýboru nie je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality.


Zhoda na oboch stranách

Opozícia s koalíciou sa však zhodujú, že súčasné podmienky, za ktorých štáty môžu hraničné kontroly opätovne zaviesť, je potrebné zmeniť. Existujúce pravidlá sú podľa nich mäkké a ich možná interpretácia príliš široká. Ak sa nezmenia, môže to podľa Roberta Kaliňáka (Smer-SD) z branno-bezpečnostného výboru znamenať ohrozenie práv slovenských občanov na slobodu pohybu. Šéf eurovýboru Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) chce, aby mohla o znovuzavedení kontrol rozhodovať aj Komisia, zároveň si želá, aby takáto kompetencia zostala aj národným štátom.

"Neodmietame túto legislatívu ako takú z princípu, ale chceli by sme spresniť a vyjasniť kompetencie, ktoré by mali byť na úrovni EK, ale aj národných štátov. To, čo nám prekáža, je široká právomoc centrálnych orgánov, ktorými by mohli zasiahnuť do právomocí národných štátov ," povedal po zasadnutí výboru Štefanec.

Kaliňák sa nazdáva, že by sa malo presne definovať, kedy môžu byť hranice uzavreté a z akých konkrétnych dôvodov.

"Návrh má v sebe veľmi dobré rácio, predovšetkým mal zabrániť, aby si členské krajiny pod rôznymi politickými zámienkami kontrolu obnovili. Návrh EK išiel trochu cez hranu, ale je to cesta dobrým smerom," vyhlásil.

Zachovanie súčasného stavu by podľa Kaliňáka aj Štefanca mohlo napokon znamenať aj kolaps schengenského systému, najmä v kontexte nárastu extrémistických a populistických tendencií v niektorých krajinách.

"Predstavte si, že päť či sedem štátov, aj veľkých, zavedie svoje hraničné kontroly. To znamená, že schengen prestane fungovať," myslí si Kaliňák. S obavou, že niektorí politici by mohli zneužiť témy migrantov a ekonomického prisťahovalectva, upozornil na nedávne znovuzavedenie kontrol v Dánsku aj na nárast nacionalizmu vo Švajčiarsku. Obava, že národné štáty by začali využívať kedykoľvek túto kompetenciu z ľubovoľných dôvodov, je reálna aj podľa Štefanca. "Schengen je jeden z našich hlavných výdobytkov a nechceli by sme oň prísť," zhodnotil Štefanec.



Úniu vystrašila Arabská jar

S myšlienkou konkretizovať pravidlá, kedy možno zaviesť hraničné kontroly, prišla v júni 2011 Európska rada, pretože Francúzsko v dôsledku "Arabskej jari" a prílevu migrantov do Talianska plánovalo zaviesť hraničné kontroly. Rada preto Komisiu poverila vypracovaním konkrétneho návrhu.

"Komisia však poverenie interpretovala účelovo a prišla s návrhom, ktorý je odlišný od súčasného právneho stavu a nekonkretizovala dôvody, pre ktoré by sa mal meniť," vysvetlila generálna riaditeľka sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov ministerstva vnútra Miroslava Vozáryová stanovisko rezortu.

Prijatie nariadenia, ako ho navrhla Komisia, by znamenalo, že kým dnes môžu krajiny schengenu o znovuzavedení kontrol rozhodovať samostatne, po novom by museli mať súhlasné stanovisko EK.

"My by sme museli návrh zdôvodniť a čakať na rozhodnutie Komisie, či sa stotožní s našimi argumentmi alebo nie," konkretizovala Vozáryová. Konečné slovo pri schvaľovaní bude mať Európska rada. Dodala, že okrem Slovenska už svoje výhrady uplatnili aj parlamenty Francúzska, Švédska, Švajčiarska a Portugalska.