Brusel a SR predstavili plán na uľahčenie čerpania pomoci

Európska komisiaFoto: lupa.czBRATISLAVA/BRUSEL 2. februára (WEBNOVINY) - Európska komisia a slovenské orgány predstavili plán na uľahčenie implementácie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) na Slovensku. O návrhu takzvanej cestovnej mapy sa dohodli prvý podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ a európsky komisár pre regionálny rozvoj Johannes Hahn ešte v novembri minulého roka v Bratislave. Dokument predstavuje rámec pre spoločný prístup s cieľom zabezpečiť včasné využitie prostriedkov a účinnú realizáciu programov. Agentúru SITA o tom v stredu informovala Jana Farkašová z mediálneho odboru Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.


Prijatý spoločný plán poukazuje aj na niekoľko skutočností, na ktoré sa ešte v záujme ďalších zlepšení pri čerpaní eurofondov a zabezpečenia ich úspechu na Slovensku treba zamerať. Potrebné je napríklad zlepšiť prípravu veľkých dopravných a environmentálnych projektov s nákladmi nad 50 mil. eur, aby sa predchádzalo oneskorovovaniu a skrátil sa čas potrebný na ich posudzovanie. Takisto treba zabezpečiť vypracovanie generelu dopravnej infraštruktúry a usilovať sa o vhodné riešenia na financovanie a udržateľnosť environmentálnych vodohospodárskych projektov. V prijatom dokumente je zahrnutá aj tabuľka na sledovanie postupu dosiahnutého v jednotlivých oblastiach. Zároveň sa v záujme docielenia očakávaných výsledkov uvádzajú pri každej z priorít konkrétne opatrenia a termíny. Predpokladá sa aj pravidelné monitorovanie pokroku minimálne raz za štvrťrok.

"Prijatím cestovnej mapy sa prejavuje záväzok Európskej komisie aj naďalej úzko spolupracovať so slovenskou vládou a ďalšími partnermi a zameriavať sa na riešenie problémov spojených s realizáciou programov a upriamovať pozornosť na tie investičné priority, pri ktorých sa doposiaľ postupovalo pomalšie," uviedol generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu politiku Dirk Ahner. Vyslovil pritom presvedčenie, že spoločné úsilie pomôže obom stranám dosiahnuť lepšie výsledky pri investovaní v rámci európskej politiky súdržnosti.

Podľa spoločného plánu je tiež potrebné ďalej posilniť národné riadiace a kontrolné štruktúry v záujme efektívneho vykonávania projektov, okrem iného aj v súvislosti s postupmi verejného obstarávania a výberu projektov. V programoch majú byť vyčlenené dohodnuté prostriedky v prospech marginalizovaných rómskych komunít, aby sa cez projekty s reálnym dosahom v teréne zvýšila účinnosť takejto pomoci. V žiadnej žiadosti o platbu by sa nemali vyskytovať výdavky, spojené s konaniami vo veci porušenia predpisov. Taktiež treba vyriešiť všetky nedoriešené problémy v prípadoch, keď existuje nesúlad s výsledkami posudzovania vplyvu na životné prostredie. Viac majú byť využívané nástroje finančného inžinierstva, ako revolvingové nástroje, napríklad rizikový kapitál, pôžičkové alebo záručné fondy. Potrebné je naplniť obsah prioritných oblastí v rámci stratégie Európskej únie pre dunajský región pri zahrnutí projektov integrovaného vodného hospodárstva, modernizácie dopravy, zlepšenia vnútrozemskej plavby a zvýšeného využívania obnoviteľnej energie. Zlepšenie si vyžaduje aj komunikácia, pokiaľ ide o vplyv európskych fondov.

Na roky 2007 až 2013 bolo pre Slovensko v rámci politiky súdržnosti vyčlenených 11,6 mld. eur, z ktorých 6 mld. eur pochádza z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 3,9 mld. eur z Kohézneho fondu, 1,5 mld. eur z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a 227 mil. eur bolo vyčlenených na projekty územnej spolupráce. Slovensko môže využiť aj 2 mld. eur z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a 13,7 mil. eur z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Z celkovej pridelenej sumy je na investície do dopravnej infraštruktúry určených 30,5 %. Zo sumy pripadajúcej na súčasné obdobie bolo už vyplatených približne 20 %.

Európska únia od roku 2000 poskytla Slovensku investície na modernizáciu takmer 100 kilometrov železničných tratí a na výstavbu 54 kilometrov ciest. Do súladu s medzinárodnými bezpečnostnými normami boli uvedené štyri letiská. Eurofondy prispeli k vybudovaniu takmer 1 600 kilometrov novej kanalizácie pre viac než 17 800 domácností. Priama podpora bola udelená viac než 450 malým a stredným podnikom, bolo vybudovaných 17 priemyselných parkov a päť podnikateľských inkubátorov. Bolo zrekonštruovaných približne 100 škôl, ako aj 17 nemocníc, 26 zariadení sociálnej starostlivosti a 54 kultúrnych zariadení.