Britská ekonomika je čoraz napätejšia, dlh môže byť 50-ročné maximum

Londýn 8. októbra (TASR) - Britské hospodárstvo vykazuje čoraz väčšie známky napätia, keďže kríza okolo brexitu sa prehlbuje a globálne hospodárstvo spomaľuje. Zdá sa, že strata dynamiky sa rozširuje aj do sektorov, ktoré boli doteraz motorom ekonomiky. A zároveň dôvera podnikateľov klesla na najnižšiu úroveň od globálnej finančnej krízy.


Trh práce, ktorý bol dlho "svetlým bodom" ekonomiky, tiež začína vykazovať znaky spomalenia. To vyvoláva otázky o sile spotrebiteľských výdavkov.

Rôzne scenáre odchodu piatej najväčšej ekonomiky sveta z Európskej únie (EÚ) sťažujú odhad jej vývoja v budúcom roku. Niektorí investori sa obávajú, že Británia už "flirtuje" s recesiou. Minulý mesiac odhadli analytici pravdepodobnosť recesie do jedného roka na 35 %.

Prieskumu spoločností IHS Markit/CIPS zase minulý týždeň ukázal, že aktivita v dominantnom britskom sektore služieb sa v septembri nečakane znížila a toto odvetvie dosiahlo najhorší výsledok spomedzi tzv. priemyselne najvyspelejších ekonomík.

Britské hospodárstvo od referenda o brexite v júni 2016 podporovali výdavky domácností. Ale pondelkové (7. 10.) údaje britského konzorcia maloobchodníkov a vydavateľa platobnej karty Barclaycard ukázali, že maloobchod má za sebou najhorší september od začiatku záznamov v roku 1995.

Trh práce bol doteraz silnou stránkou ostrovného hospodárstva, no aj na ňom sa už objavili trhliny. Zamestnanosť klesla za šesť mesiacov do konca júla 2019 najstrmšie od začiatku roka 2012.

Tempo rastu miezd je stále najväčšie za celú dekádu, ale centrálna banka BoE zároveň upozornila, že už možno dosiahlo svoj vrchol, pričom produktivita práce sa nezvýšila. A investície do rozvoja podnikov sú slabé pre neistotu spojenú s brexitom.

Vplyvný inštitút pre finančné štúdie IFS v utorok varoval, že v prípade brexitu bez dohody sa britský vládny dlh môže "raketovo" zvýšiť a dosiahnuť úroveň, ktorú Spojené kráľovstvo naposledy zaznamenalo v 60. rokoch minulého storočia.

IFS po vyhodnotení septembrových údajov uviedol, že výdavky vlády na pôžičky môžu na budúci rok dosiahnuť 50 miliárd libier (56,08 miliardy eur), čo je viac ako dvojnásobok toho, čo v marci odhadoval Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť.

A v prípade aj „relatívne neškodného“ brexitu bez dohody by sa mohli zvýšiť na takmer 100 miliárd GBP, pričom štátny dlh by prvýkrát od polovice 60. rokov mohol dosiahnuť takmer 90 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Analýza, ktorú pre IFS urobila Citi Bank, ukázala, že HDP Spojného kráľovstva je už o 55 až 66 miliárd nižší, ako by mohol byť, keby voliči hlasovali v referende za zotrvanie v EÚ. Británia totiž takmer vôbec neťažila z globálneho rastu v posledných troch rokoch.

Brexit bez dohody bude pravdepodobne znamenať dva roky nulového rastu, a to aj s „výraznou“ podporou vlády a centrálnej Bank of England.

A keď sa hospodárstvo konečne vráti k rastu, jeho tempo bude relatívne mierne, na úrovni 1,1 %, v dôsledku čoho bude britská ekonomika o 2,5 % menšia, ako by bola bez brexitu.

(1 EUR = 0,89155 GBP)

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR