Britská armáda ukončila svoju misiu v Severnom Írsku

DUBLIN 31. júla (WEBNOVINY) - Po 38 rokoch skončila v noci z pondelka na utorok misia britskej armády v Severnom Írsku. Oficiálny koniec najdlhšej operácie v dejinách britských ozbrojených síl symbolizuje rozhodujúcu fázu v severoírskom mierovom procese. Armáda predtým postupne odovzdávala svoje úlohy miestnej polícii a britskí vojaci už v tomto roku nehliadkovali v severoírskych uliciach. Aj po formálnom ukončení misie si Británia ponechá v provincii okolo 5 tisíc vojakov, ich úlohou však bude príprava na účasť v zahraničných misiách. Konflikt si v Severnom Írsku vyžiadal viac ako 3500 ľudských životov, z toho zahynulo 763 vojakov.

Analytici a vojaci sa sporia, či britské jednotky splnili svoju úlohu a zvíťazili nad Írskou republikánskou armádou (IRA), ktorá viedla v rokoch 1970 až 1997 ozbrojený boj za zvrhnutie britskej správy v provincii. Zúčastnené strany sa však zhodujú na tom, že po zapojení politického krídla IRA, strany Sinn Féin, do politického procesu bolo ukončenie britskej vojenskej misie skôr či neskôr nevyhnutné.

Dohoda z Veľkého piatku 1998 ustanovila spoločnú vládu katolíkov a protestantov a stanovila harmonogram pre budovanie samostatných policajných síl. Spory medzi rozdelenými náboženskými komunitami spôsobili pred piatimi rokmi dočasné pozastavenie činnosti autonómnej vlády. V máji tohto roku sa protestanti s katolíkmi dohodli na rozdelení moci a vláda odvtedy pracuje plynule. Postupne sa darí napĺňať aj ďalší ciel dohody z Veľkého piatku, ktorým je budovanie policajných síl založených na dôvere oboch komunít. Podiel katolíkov sa v miestnej polícii zvyšuje a v súčasnosti sa na nej podieľajú 21 percentami. Britská vláda očakáva, že proces odovzdávania kompetencií miestnym úradom sa úplne zavŕši na budúci rok.

Mierový proces stále odmietajú dve malé extrémistické skupiny, ktoré sa oddelili od IRA. Podľa britských expertov však nepredstavujú hrozbu, proti ktorej treba nasadzovať vojakov a na boj s nimi postačuje efektívna práca spravodajských služieb.

Britskí vojaci vstúpili do Severného Írska v auguste 1969. Ich úlohou bolo zasiahnuť proti militantným protestantom, ktorí napádali katolícke domácnosti v západnej časti Belfastu a zastaviť zrážky medzi protestantskou políciou a katolíkmi v druhom najväčšom meste provincie Londonderry. Katolícka menšina pôvodne príchod britských vojakov vítala. Miestni obyvatelia aj vojaci očakávali, že ich nasadenie v oblasti skončí po niekoľkých týždňoch. Kontrolu nad operáciami vojakov však prevzala miestna protestantská vláda, v dôsledku čoho sa začala hlásiť o slovo separatistická IRA. Prvý britský vojak zahynul násilnou smrťou vo februári 1971. Protestantskí lídri následne využili armádu pri zatýkaní podozrivých členov IRA, ktorých potom zadržiavali bez súdneho rozhodnutia.

Konflikt eskaloval v roku 1972, keď britskí vojaci počas takzvanej Krvavej nedele na demonštrácii v Londonderry zastrelili 13 neozbrojených katolíckych demonštrantov. Rok 1972 bol zároveň najkrvavejším v histórii severoírskeho konfliktu. Zahynulo vtedy spolu 470 ľudí, z toho 102 vojakov.

K ukončeniu konfliktu a k začiatku mierového procesu podľa analytikov prispeli britské tajné služby, ktorým sa podarilo infiltrovať štruktúry IRA a v cielených operáciách výrazne narušiť jej akcieschopnosť.

SITA/AP