Británia si nerobí plány pre prípad, že by sa Škótsko odtrhlo

Nezávislé Škótsko bude žiadať podiel zo zlatých rezerv Británie

V prípade, že Škóti v referende 18. septembra rozhodnú o vystúpení svojej krajiny z Veľkej Británie, Edinburgh bude žiadať podiel zo zlatých rezerv ostrovného kráľovstva, ktoré sú 310 ton. Reuters informuje, že v následných rokovaniach by žiadal podiel aj z ďalších štátnych aktív.

Hovorca ministerstva financií dnes uviedol, že rozdelenie aktív štátu bude obsahom špeciálnych rokovaní medzi vládou nezávislého Škótska a vládou Veľkej Británie. Budú sa musieť rozdeliť aj zásoby ropy pod dnom Severného mora a obeživo, libra.

Hodnota zlatého pokladu štátu je podľa aktuálnej ceny 7,84 miliardy GBP (9,87 miliardy eur). Ním je Británia na 18. mieste na svete.

Bývalý premiér Gordon Brown je neustále terčom kritiky za predaj vyše 400 ton zlata z rezerv, ku ktorému dochádzalo postupne v rokoch 1999 až 2002. Vtedy bola cena zlata najnižšia za predchádzajúcich 20 rokov. V nasledujúcom desaťročí sa cena unce (31,1 g) zlata vyšplhala na rekordných 1920,30 USD (1483,09 eura). Zlato vytvorilo tento nominálny cenový rekord presne pred troma rokmi. Dnes sa unca zlata predávala po 1265 USD, pričom britská libra klesla voči doláru na 10-mesačné minimum.

Brown sa tento rok v kampani pred referendom zasadzuje za zotrvanie Škótska v 307-ročnej únii s Anglickom.

Winston S. Churchill však v druhom zväzku štvordielnych Dejín po anglicky hovoriacich národov uviedol, že Jakub I., syn škótskej kráľovnej Márie, bol prvým kráľom Veľkej Británie. Na anglický trón zasadol v roku 1603. Pre spojené kráľovstvá sa názov Veľká Británia začal oficiálne používať o 104 rokov neskôr.