Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

15. augusta 2019

Bratislavský primátor Matúš Vallo skočil do Dunaja



Na snímke primátor Bratislavy Matúš Vallo (vľavo) a redaktor z TABLET.TV Radoslav Šebo.



Zdieľať
Na snímke primátor Bratislavy Matúš Vallo (vľavo) a redaktor z TABLET.TV Radoslav Šebo. Foto: TABLET.TV
Bratislava 15. augusta (TABLET.TV) – Jednou z aktuálnych priorít hlavného mesta je vytvoriť pre Bratislavčanov miesto, ktoré im umožní mať Dunaj na dosah. Nábrežia majú potenciál, ktorý zatiaľ naplno využitý nie je. Obnovenie niekdajšej mestskej pláže Lido je príležitosťou vrátiť tradíciu a jednu z identít mesta, ktorú by navštevovali tisíce obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy. V relácii Hlavné mesto na TABLET.TV to deklaroval bratislavský primátor Matúš Vallo.




Asociácia bratislavských vodáckych klubov sa na magistrát hlavného mesta so štúdiou prírodného kúpaliska obrátila už v minulých rokoch. "Na to, aby sa mohol urobiť ďalší krok, musí niekto, a to musí byť primátor, iniciovať zmenu územného plánu," vysvetlil v marci 2018 prezident Asociácie bratislavských vodáckych klubov (ABVK) Vladimír Mišík.

Základným predpokladom realizácie projektu obnovy prírodného kúpaliska Lido je zmena územného plánu hlavného mesta. "Bratislava musí pripraviť legislatívnu zmenu v rámci územného plánu na to, aby bolo možné zrealizovať tento projekt," potvrdil Vallo.

Ako uviedli bratislavskí vodáci, od mesta dostali v tejto súvislosti súhlasné stanovisko. Podľa Vladimíra Mišíka by sa územnoplánovacie zmeny mohli zrealizovať v horizonte dvoch rokov. Rovnakú predstavu o realizovateľnosti zmeny územného plánu má aj Andrej Kovarík, splnomocnenec pre zeleň a životné prostredie z bratislavského magistrátu. Ten sa domnieva, že "prvky, ktoré sprístupnia brehy Dunaja formou revitalizácie, sa dajú zrealizovať v priebehu jedného až dvoch rokov".

Prezident bratislavských vodáckych klubov dodal, že technická realizácia je nenáročná. "Aj čo sa týka financovania, realizácia je nenáročná. Prostriedky do jedného milióna eur by pokryli všetko, čo je potrebné pre obnovu prírodného kúpaliska," uviedol Mišík na TABLET.TV.

Finančnú nenáročnosť odôvodňuje tým, že v prípade realizácie projektu by primárne išlo o odbagrovanie časti brehu. "Následná úprava okolia by mohla prebiehať etapovito s výdatnou podporou občianskych združení," podotkol Mišík s tým, že na financovanie by sa mohli využiť napríklad aj eurofondy či súkromný investor.

Projektov, ktoré by sprístupnili brehy Dunaja, je podľa Kovaríka viac. "Zastrešujeme ich v rámci komplexného projektu Bratislavský dunajský park, na ktorom sa podieľali špičkoví odborníci z rôznych odvetví ochrany prírody, biológie, vodohospodárstva, vodných športov, ako aj z oblasti architektúry a urbanizmu. V rámci tohto projektu by sme radi pristúpili k obnove brehov všade tam, kde to je možné," ozrejmil Kovarík. "Chceme vstúpiť do územia, spriechodniť brehy Dunaja, aby ľudia vedeli prejsť popri brehu aj na tých miestach, kde to dnes zatiaľ možné nie je," spresnil.

O obnovu prírodného kúpaliska Lido je podľa Martina Mišíka, inžiniera pre vodné stavby, veľký záujem aj na strane bratislavskej verejnosti. "Voľakedy populárna pláž Lido zanikla koncom 70. rokov, pričom toto územie patrilo v tom čase k najnavštevovanejším v hlavnom meste. Je načase pláž obnoviť. Z pohľadu riečneho inžinierstva sú na to vhodné podmienky. Nič nebráni tomu, aby tu bol vstup ľudí k vode," konštatoval. "Idea je taká, že smerom od Starého mosta bude mať nová lagúna podobu nábrežného parku, ktorý bude prispôsobený na rekreáciu a od mosta Apollo bude toto územie prechádzať až do Sovieho lesa s obnoveným Ovsištským ramenom," naznačil.

Návrh pritom počíta so vznikom lagúny s dĺžkou 400 metrov a šírkou až 40 metrov, ktorá by bola od hlavného toku rieky oddelená. Podľa Martina Mišíka je základným prvkom vodná plocha s príjemným štrkovým brehom. Ako ďalej uviedol, slúžiť by mala predovšetkým na kúpanie a iné vodné športy.

Lagúna Lido existovala na brehu Dunaja niekoľko desaťročí. Koncom 70. rokov minulého storočia zanikla po tom, čo vzniklo kamenné opevnenie a miesta na vykladanie a skladovanie štrku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V úsekoch od Púchova meškajú vlaky, niektoré nejdú vôbec
<< predchádzajúci článok
Španielske médiá a operné speváčky sú na Domingovej strane