Bratislave ostatní nestačia

  Jeho náskok pred ostatnými regiónmi Slovenska je dlhodobý a tak skoro sa výrazne nezníži. Prevaha hlavného mesta nad zvyškom krajiny je však bežná aj v iných európskych štátoch. Informuje o tom Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Tí, ktorí si hľadajú prácu či vyšší zárobok, by tak mali zamieriť na juhozápad krajiny. Priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji sa totiž šplhá k 23 tisícom korún, o čom sa napríklad obyvateľom Prešovského regiónu môže len snívať. Tí sú jednoznačne na chvoste rebríčka zárobkov s niečo viac ako len 12-tisícovým hrubým mesačným platom. Jeho výška pritom medziročne rástla len o 5 percent (v porovnaní
1. štvrťroku 2005 s rovnakým obdobím minulého roka), zatiaľčo Bratislavčania si za toto obdobie polepšili až o 13,2 %. Ešte výraznejší rozdiel je v ukazovateli rastu reálnych miezd, v ňom si zamestnanci v Bratislavskom kraji polepšili o 10,1 %, Prešovčania len o 2,2 %.
Význam prítomnosti veľkého priemyselného gigantu (U.S Steel) sa najmarkantnejšie ukazuje v prípade Košíc. Tie sú v ukazovateli miezd najbližšie Bratislave, celý kraj však stále dosť zaostáva. Platí to hlavne pre uklazovateľ nezamestnanosti, ktorá dosahuje 25 %, čo je takmer päťnásobne viac ako v regióne hlavného mesta. Najviac sa k nemu približuje Trenčiansky VÚC, ktorý ako jediný ďalší dosiahol jednocifernú mieru nezamestnanosti (podľa výberového zisťovania pracovných síl).
Výsledky správy nie sú prekvapením. Aj podľa prieskumov Eurostatu patrí východ Slovenska do desiatky najchudobnejších regiónov v rámci Európskej únie. Na druhej strane hlavné mesto je svojou ekonomickou výkonnosťou už dnes nad priemerom EÚ. Je však treba pripomenúť, že na jeho výkonnosti sa nezanedbateľne podieľajú aj ostatné regióny Slovenska, už aj preto, že do Bratislavy a okolia dochádza veľa ľudí za prácou. Z vytvoreného HDP však majú vo forme prerozdeľovania úžitok aj chudobnejšie regióny krajiny. Aj tak však 1,2-násobok priemerného HDP na obyvateľa v Bratislave stále zaostáva napríklad za Londýnom, kde je to až 3,15-násobok, či Bruselom s 2,35-násobkom.
Spôsobov na odstránenie obrovských regionálnych rozdielov v SR je podľa rezortu práce viacero. Jedným z nich je zlepšenie infraštruktúry, ktoré je podmienkou na prilákanie investorov do chudobnejších častí Slovenska. Plusom by mali byť aj nové pravidlá na investičné stimuly, ktoré uplatňujú zonáciu s cieľom podporiť spoločnosti smerujúce do  regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Rovnako sa plánujú aj programy na zlepšenie mobility pracovnej sily. 

(ss)