BRATISLAVA: Peniaze na nosný systém zhltol štadión

Foto: SITA/Ľudovít Vaniher BRATISLAVA 27. mája (WEBNOVINY) - Peniaze z rezervného fondu, ktoré boli pôvodne naplánované na vybudovanie nosného dopravného systému, "zhltla" rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu pre hokejový šampionát ako aj ďalšie priority Bratislavy. Súčasťou tohto dopravného systému je pritom v prvej etape aj rekonštrukcia Starého mosta a vybudovanie dlhoočakávanej električkovej trate zo Šafárikovho námestia do Petržalky. Presun týchto peňazí do iných rozpočtových kapitol na plnenie priorít mesta potvrdil dnes na mestskom zastupiteľstve aj námestník primátora Milan Cílek. Reagoval tak na otázku poslanca Milana Ftáčnika, ktorého zaujímalo, kde sa podelo "našetrených" 50 mil. eur na tento projekt. Mesto má totiž v tohtoročnom rozpočte vyčlenených šesť miliónov eur, aj to len na projektové práce. Okrem toho bude treba bezpodmienečne riešiť súčasný havarijný stav Starého mosta, ktorý už museli kompetentní v polovici mája úplne uzatvoriť.


Námestník Cílek však s tvrdením "prejedania rezervy" nesúhlasí. Podľa neho išlo približne 22 mil. eur na rekonštrukciu zimného štadióna, keďže náklady na jeho obnovu sa upravovali a výdavky mesta na tieto práce v uplynulom roku tým pádom navyšovali. Tento rok už uhrádzanie nákladov prebral na svoje plecia štát. Okrem zimného štadióna však smerovali podľa Cíleka peniaze aj na ďalšie priority mesta. Ako príklad spomenul Zoologickú záhradu, dopravné stavby či opravu komunikácií. Zároveň však zdôraznil, že mesto bude musieť pravdepodobne v tomto roku niektoré naplánované priority prehodnotiť. Značné čerpanie rezervného fondu za rok 2009 potvrdzuje aj záverečný účet mesta, ktorý dnes schvaľovalo mestské zastupiteľstvo. Podľa neho bolo k 1. januáru 2009 v tomto fonde vyše 106 mil. eur, koncom minulého roka to bolo takmer 24,1 mil. eur.

Zo záverečného účtu ďalej vyplýva, že mesto v minulom roku hospodárilo s prebytkom vyše 6,9 mil. eur. Ftáčnik však upozorňuje, že prebytok je len formálny, keďže štát poskytol koncom roka dotáciu okolo 7,2 mil. eur na krytie výpadku daní z príjmov fyzických osôb. Podľa primátora Andreja Ďurkovského či jeho námestníka Cíleka sa však pod kladné hospodárenie podpísalo aj paušálne šetrenie o 3,5 percenta na meste aj v jeho organizáciách. Tento krok schválili poslanci minulý rok v marci. "Kladné hospodárenie je jasné, ničím nespochybniteľné," povedal Ďurkovský. Keby podľa neho mesto nešetrilo, takýto výsledok by nedosiahlo. Ftáčnika však v tej súvislosti zaujímalo, ako mohlo mesto šetriť, keď napríklad bežné výdavky boli v roku 2009 vyššie ako v roku 2008. Podľa vedúceho finančného oddelenia Juraja Bulíka to bolo najmä pre výdavky v oblasti školstva. Ftáčnik pritom za "zlý obraz" označil aj kapitálové príjmy. Pôvodne sa počítalo so sumou takmer 32 mil. eur, úpravou rozpočtu však boli znížené na približne 10,3 mil. eur. Dôvodom je napríklad to, že mestu sa nepodarilo uskutočniť naplánovaný predaj majetku.

Záverečný účet mesta za rok 2009 je aj na oficiálne stránke mesta www.bratislava.sk. Na základe schválenia mestských poslancov sa časť prebytky hospodárenia presunie do rezervného fondu a fondu rozvoja bývania. Okrem toho sa zmení aj rozpočet mesta na tento rok, zvýšia sa napríklad niektoré bežné príjmy či bežné a kapitálové výdavky.

SITA