Botanik odporúča: Päť najsilnejších slovenských bylín, ktoré zaberajú aj pri kašli

V časoch, keď ešte neboli k dispozícii spoľahlivé vyšetrovacie metódy, liečili naši predkovia choroby len na základe príznakov. Najdôležitejší z nich bol kašeľ: „Je to obranný reflex alebo varovný signál pri zápale dýchacích ciest,“ dopĺňa.

Pri kašli sa podľa fytoexperta osvedčili hlavne „expektoranciá“, čiže rastlinné drogy podporujúce tvorbu a vylučovanie ochranných hlienov, alebo silicové drogy s mierne dráždivým pôsobením.

Slovenskí bylinkári na liečbu prechladnutia často odporúčali bazu čiernu, lipu malolistú, slez maurský, rumanček kamilkový a podbeľ liečivý.

Baza čierna

Pri prechladnutí a zápaloch ústnej dutiny je vhodné piť päťkrát denne čajový zápar (dve kávové lyžičky na šálku) z bazy čiernej (Sambucus nigra L.). Rastlina sa podľa Ivana Šalamona hojne vyskytuje na okraji listnatých lesov, v parkoch, pri ohradách, v kroviskách, na hospodárskych dvoroch či rúbaniskách.

„Jej suchý kvet má charakteristický pach a slizovitú, neskôr škrabľavú chuť. V malom množstve obsahuje silicu, flavonoidy (hlavne rutín – 3 percentá), triesloviny, amíny, cukry, organické kyseliny a vitamín C,“ opisuje vedec.

Lipa malolistá

O niekoľko dní neskôr ako baza u nás kvitnú aj stromy lipy malolistej (Tilia cordata MILL.), ktoré nájdeme v lužných lesoch alebo voľne na ich okraji, na stráňach a medziach.

„Kvety obsahujú silicu, flavonoidy a veľa slizu, okrem toho saponíny, vitamíny C a E, a tiež vosk. Aplikujeme ich pri chorobách z prechladnutia (nádcha, chrípka, angína, zápal priedušiek) na uvoľňovanie hlienu,“ odporúča odborník.

Liečivý zápar pripravíme z pol lyžičky suchých kvetov na šálku vody, 10 minút ho necháme lúhovať a pijeme dve až tri šálky čaju denne.

Slez maurský

„Jeho kvety obsahujú až 20 percent slizu, triesloviny a silicu. Nájdeme v ňom aj šťaveľan vápenatý, pektín, cukor, vitamín C a antokyanové farbivo. Slez maurský (Malva mauritiana L.) je u nás pomerne často pestovaný,“ hovorí botanik.

Zbierame ho od mája do septembra a aplikujeme pri chorobách dýchacích ciest (zápal priedušiek a kašeľ). Rastlina sa vyznačuje odhlieňovacím, protizápalovým a utišujúcim efektom. Zápar urobíme z jednej lyžice suchých kvetov (množstvo vystačí na jeden hrnček čaju). Po desiatich minútach lúhovania ho scedíme a pijeme zahorúca.

Rumanček kamilkový

Pri nádche, upchatom nose a slzení očí si naordinujte rumanček kamilkový (Matricaria recutita L.). Zápal nosovej sliznice zmierňuje naparovanie, čiže vdychovanie výparov z horúceho kamilkového výluhu. „Čaj pôsobí vďaka silici s prírodnými seskviterpénmi aj proti horúčke. Užívame ho denne dva až trikrát,“ radí výskumník.

Podbeľ liečivý

„Priedušková astma je časté ochorenie, ktoré postihuje všetky kategórie obyvateľstva. Je charakterizovaná alergickou reakciou hladkého svalstva na prítomný alergén. Rastlinný druh, ktorý pomáha, a kvitne skoro na jar, je podbeľ liečivý (Tussilago farfara L.),“ odporúča Ivan Šalamon.

Hlavnou účinnou látkou v rastline je sliz, ktorý sa nachádza v jej kvetoch a listoch. Má blahodarný vplyv na zapálené sliznice horných dýchacích ciest, pretože ich chráni pred dráždením tvorbou hustého lepkavého sekrétu. Zápar pripravíte zo suchých kvetov podbeľu, priemerná dávka je 1,5 gramu podbeľu na šálku vriacej vody. Pri chorobe by ste čaj mali piť dvakrát denne.