|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. novembra 2011
Bosne a Hercegovine pomáhame na ceste do EÚ a NATO
Bosna a Hercegovina sa môže priblížiť členstvu v NATO a EÚ aj vďaka slovenským skúsenostiam. Balkánska krajina sa nachádza v podobnej pozícii, v akej bolo pred časom Slovensko, jej integračné ...
Zdieľať
BRATISLAVA 27. novembra (WEBNOVINY) - Bosna a Hercegovina sa môže priblížiť členstvu v NATO a EÚ aj vďaka slovenským skúsenostiam. Balkánska krajina sa nachádza v podobnej pozícii, v akej bolo pred časom Slovensko, jej integračné ambície komplikuje neprehľadná politická situácia a nedostatočne vyvinuté demokratické inštitúcie. Slováci svoje skúsenosti z integračného procesu a reforiem odovzdávali v projekte Improving Democratic Institutions – Door to Europe. Projekt realizovala Slovenská atlantická komisia (SAC) v spolupráci s lokálnymi partnermi a s finančnou podporou SlovakAid.
Západný Balkán patrí medzi zahranično-politické priority Slovenskej republiky. „Slováci majú nielen silné emocionálne väzby na tento región a jeho ľudí, ale zároveň aj chápu, aká dôležitá je stabilita a prosperita neďalekého Balkánu,“ vysvetlil dôvody slovenskej prítomnosti v krajine prezident SAC Rastislav Káčer. „Bosna a Hercegovina má svoj osud vo vlastných rukách, má však priateľov, ktorí krajine na tejto ceste pomôžu,“ dodal Káčer na margo euro-atlantickej budúcnosti Bosny a Hercegoviny.
Slovenská skúsenosť potvrdzuje, že pre malú krajinu je lepšie byť za stolom, kde sa rozhoduje, ako len čakať na rozhodnutia iných. Napriek zložitej politickej situácii si predstavitelia súčasnej vlády a časť obyvateľstva v Bosne a Hercegovine želajú euro-atlantické smerovanie krajiny. „Potrebujeme NATO aj EÚ, aby sme dosiahli určitý štandard,“ zdôraznil Fuad Šabeta, riaditeľ Odboru pre mier a bezpečnosť bosnianskeho Ministerstva zahraničných vecí.
Integračné ambície krajiny narážajú na odpor predovšetkým v časti Republika Srpska. „Republika Srpska bola v roku 1995 terčom bombardovania lietadiel NATO,“ vysvetľuje Šabeta. „Musíme však byť racionálni. NATO pre nás znamená bezpečnosť. Keď máte bezpečné prostredie, máte aj investície. NATO je budúcnosťou pre našu krajinu, aj pre celý región.“ V oblasti regionálnej spolupráce je pre Šabetu vzorom práve stredná Európa. „Ešte nikdy som nevidel lepšiu spoluprácu, ako je to vo V4,“ dodal.
Projekt Improving Democratic Institutions – Door to Europe pomohol odovzdať slovenské skúsenosti s reformovaním bezpečnostného sektora a obrany ako aj know-how z inštitucionálnych reforiem v súvislosti so vstupom do NATO a EÚ. „Počas viac ako šiestich rokov v Bosne a Hercegovine to bol zatiaľ najúspešnejší slovenský projekt v krajine,“ zdôraznil na stretnutí v Sarajeve slovenský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Miroslav Mojžita.
Západný Balkán patrí medzi zahranično-politické priority Slovenskej republiky. „Slováci majú nielen silné emocionálne väzby na tento región a jeho ľudí, ale zároveň aj chápu, aká dôležitá je stabilita a prosperita neďalekého Balkánu,“ vysvetlil dôvody slovenskej prítomnosti v krajine prezident SAC Rastislav Káčer. „Bosna a Hercegovina má svoj osud vo vlastných rukách, má však priateľov, ktorí krajine na tejto ceste pomôžu,“ dodal Káčer na margo euro-atlantickej budúcnosti Bosny a Hercegoviny.
Slovenská skúsenosť potvrdzuje, že pre malú krajinu je lepšie byť za stolom, kde sa rozhoduje, ako len čakať na rozhodnutia iných. Napriek zložitej politickej situácii si predstavitelia súčasnej vlády a časť obyvateľstva v Bosne a Hercegovine želajú euro-atlantické smerovanie krajiny. „Potrebujeme NATO aj EÚ, aby sme dosiahli určitý štandard,“ zdôraznil Fuad Šabeta, riaditeľ Odboru pre mier a bezpečnosť bosnianskeho Ministerstva zahraničných vecí.
Integračné ambície krajiny narážajú na odpor predovšetkým v časti Republika Srpska. „Republika Srpska bola v roku 1995 terčom bombardovania lietadiel NATO,“ vysvetľuje Šabeta. „Musíme však byť racionálni. NATO pre nás znamená bezpečnosť. Keď máte bezpečné prostredie, máte aj investície. NATO je budúcnosťou pre našu krajinu, aj pre celý región.“ V oblasti regionálnej spolupráce je pre Šabetu vzorom práve stredná Európa. „Ešte nikdy som nevidel lepšiu spoluprácu, ako je to vo V4,“ dodal.
Projekt Improving Democratic Institutions – Door to Europe pomohol odovzdať slovenské skúsenosti s reformovaním bezpečnostného sektora a obrany ako aj know-how z inštitucionálnych reforiem v súvislosti so vstupom do NATO a EÚ. „Počas viac ako šiestich rokov v Bosne a Hercegovine to bol zatiaľ najúspešnejší slovenský projekt v krajine,“ zdôraznil na stretnutí v Sarajeve slovenský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Miroslav Mojžita.