Boris Pasternak napísal najvýznamnejší ruský román 20. storočia

Moskva/Bratislava 30. mája (TASR) – V sobotu 30. mája uplynie 55 rokov od úmrtia ruského básnika a prozaika Borisa Leonidoviča Pasternaka.


Jeho najslávnejšie dielo Doktor Živago patrí k najdôležitejším románom 20. storočia. Na pozadí životného príbehu lekára Živaga autor kriticky zobrazil historické a politické pomery v Rusku a ich dopad na liberálnu ruskú inteligenciu. Predstavitelia Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) dielo zakázali a spisovateľ si nesmel prevziať ani Nobelovu cenu za literatúru, ktorú mu za neho udelili v roku 1958.

Boris Leonidovič Pasternak sa narodil 10. februára 1890 v ruskej Moskve vo váženej umeleckej rodine, ktorá bola v kontakte s radou významných ruských umelcov tej doby. Obklopený umením vyrastal v harmonickom prostredí a prejavoval výtvarné i hudobné nadanie. Niekoľko rokov sa venoval kompozícii, nakoniec sa však rozhodol pre filozofiu, ktorú študoval v Moskve a nemeckom Marburgu. Po skončení štúdií a návrate do Ruska zasvätil svoj život literárnej tvorbe.

Básnicky Pasternak debutoval v roku 1913 ako člen futuristickej skupiny Centrifuga. Jeho zbierky Blíženec v oblakoch (1914), Sestra moja – život (1917) či Témy a variácie (1923) ho zaradili medzi uznávaných a u čitateľov najobľúbenejších ruských lyrikov. Po uskutočnení Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) a nástupe komunistov k moci sa tvorba Borisa Pasternaka stala terčom kritiky a polemiky zo strany propagátorov socialistického realizmu. Literát totiž celý svoj život dôsledne odmietal chápanie poézie ako uspokojenie objednávky zo strany štátu, hájil zásadu nedotknuteľnosti umeleckej tvorby.

Pasternak bol predovšetkým básnik, ale vrcholom jeho tvorby sa stal sčasti autobiografický a sčasti epický román Doktor Živago, ktorý dokončil v roku 1956. Dielo rozpráva zložitý životný príbeh doktora a básnika Jurija Živaga, ktorý sa odohráva na pozadí ruských dejín a kriticky zobrazuje drastický dopad tejto doby na ruskú inteligenciu. Román bol prvýkrát publikovaný v roku 1957 v Taliansku. O rok neskôr zaň Boris Pasternak získal Nobelovu cenu za literatúru, ktorú však musel odmietnuť pod sovietskym nátlakom a hrozbou vyhostenia z krajiny. Vylúčili ho i zo zväzu spisovateľov a ostal zavrhnutý. Slovenský preklad Doktora Živaga a jeho vydanie v Tatrane v roku 1969 sa stalo československým kultom. V bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa však pre román našiel vydavateľ až v roku 1988. Piatimi Oscarmi ovenčenú rovnomennú filmovú drámu nakrútil v roku 1965 britský režisér David Lean v hlavnej úlohe s hercom Omarom Sharifom.

Boris Pasternak zomrel 30. mája 1960 v Peredelkine (ZSSR) vo veku 70 rokov. Mimoriadne smutné a mimoriadne krásne autorovo dielo, označované mnohými literárnymi historikmi za najväčší ruský román 20. storočia však oslovuje ďalšie generácie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR