Boris Filan píše, ako muži zlyhali

„Ešte z čias, keď som hrával basketbal, mám voči svojmu telu staré podlžnosti. Žiaľ, doma veľa sedím a neviem sa prinútiť k tomu, čo odo mňa telo chce. V Piešťanoch sa ma ujme tím kamarátov-terapeutov - o 15 minút ma už čaká dole doktor Jožko Lehotský s masážou vodoliečby,“ hovorí spisovateľ, ktorý za doobedie absolvuje liečebné procedúry a poobede tvorí. Dokonca viac vecí súčasne.

Právo hlasu
„V polovici prípravy platne Elánu Anjelská daň sme zrazu zistili, že okrem hotových textov o láske a vzťahoch sa musíme vrátiť aj k pôvodnému charakteru elánskych textov. Situácia dozrela tak ďaleko, že máme potrebu vyjadriť sa, ako ľudia žijú, či ako sa k nám správajú naši politici. Chceme využiť právo svojho hlasu a zase niečo povedať. Ľudia sa ocitli vo zvláštnej situácii. Hoci si to neuvedomujú, za chvíľu sa začnú búriť, že v ponuke tovaru a v médiách dostávajú všetkého priveľa - aj toho, čo nechcú,“ predvída Filan, ktorý v tomto čase ukončil nahrávanie rozhlasových Páleníc a v spolupráci s Marošom Grebáčom a so Silvestrom Lavríkom pripravuje pre Slovenský rozhlas nový formát. „Budem vo dvojici - ešte nechcem povedať s kým - ale bude to dosť prekvapujúca dvojica.“ Zatiaľ aspoň naznačil, o čo ide. „Mohla by to byť pocta dávnym rozhlasovým Variáciám, ktoré som vždy obdivoval a rád by som si ich sám skúsil.“
Na naliehanie vydavateľstva Slovart sa spisovateľ vrátil aj k vážnej literatúre a robí poslednú verziu prózy Wewerka. „Je to príbeh dievčaťa na ceste, píšem ho v prvej osobe. Odohráva sa po roku 1989, keď sme my muži zlyhali a do rúk to zobrali ženy. Odovzdám ho pätnásteho januára.“

Texty v koši
Poobede Filan píše, kým vládze, a potom si ide niekam sadnúť na kávičku s kamarátmi. „Večer si texty po sebe prečítam a polovicu zahodím do koša,“ prezrádza.
Keďže v lete bol v Japonsku, pýtam sa, či už zužitkoval aj zážitky z cesty. „Musím sa priznať, že mám hotovú polovičku ďalších Tamtamov s pracovným názvom Tamtam plus. Mám napísanú Kóreu, Japonsko a zvláštnu retroreportáž o tom, ako sme boli so Sláviou Bratislava a s Miškom Arpašom pred 35 rokmi v Spojených štátoch. Na tom je pekné, že všetko bolo prvé - prvé Chicago, prvá coca-cola...“
A či sa mu aj po takom dlhom čase vracajú so spomienkami pocity? „Áno. Milan Kundera hovorí, že spomienky sú druhá prítomnosť.“

Likér mladosti nepil
Ďalšie plány má na tri roky, ale teraz, keď dopíše, rád by niekam vycestoval. „Pred chvíľou som telefonoval s fotografom Tiborom Huszárom a povedali sme si, že sa možno stretneme v Brazílii.“ Má tiež ponuku vrátiť sa do Japonska a napísať o ňom knižku, ale tvrdí, že sa na ňu necíti dosť pripravený. „Nemám dosť informácií, išiel som sa tam len vyblázniť. Ale na napísanie knižky o Japonsku treba iný prístup. Aj keď tvrdím, že Pigmeji nepíšu knižky o Pigmejoch a že treba byť aj trošku naivný ako dieťa, aby to človek videl inými očami, nie ako vedec.“
Na otázku o omladzovacej kúre, ktorú vraj Filan podstúpil v Egypte, sa schuti rozosmeje. „Nie, nie. Do Egypta chodím riešiť problémy, ktoré na mojich kĺboch zanechal vrcholový basketbal. Ale ak bude treba, pokojne ju podstúpim. Som za všetko, čo zvyšuje kvalitu života!“
Galina Lišháková