BOJNICE: Leto na Bojnickom zámku zabaví aj ochladí

Tagy: Bojnice zámok Bojnice

V letnej ponuke pobočky Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Bojnice sú nočné prehliadky, detské programy a aj osvieženie v jaskyni. Zámok neďaleko Prievidze patrí medzi obľúbené ciele dovoleniek a výletov. Zároveň v sebe ukrýva bohatú históriu a vzácne zbierky, ktoré spravuje múzeum. Toto leto sú pre návštevníkov pripravené okrem romantických zákutí aj nočné prechádzky a špeciálne prehliadky pre deti. Ako ďalej agentúru SITA informovala Markéta Plichtová z oddelenia marketingu a komunikácie SNM, denne až do septembra o 11:00 majú malí návštevníci možnosť prejsť sa po múzeu v spoločnosti pána Bartolomeja, ktorý im predstaví život v zámku v minulosti. O 13:00 je pripravená Hra na minulosť. Na zámku sú počas leta aj Nočné prehliadky. Konajú sa do konca augusta v piatky a soboty o 21:00.

Zámok, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea, ročne privíta takmer 200-tisíc návštevníkov. Patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad v 14. a 15. storočí vlastnili ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlné renesančné sídlo. Po vymretí rodu Thurzovcov v roku 1636 získal hrad mocný rod Pálffyovcov a hrad dostal hrad barokovú podobu. Stavebnú aktivitu obnovil posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálffy, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych hradov z údolia rieky Loiry, avignonkého pápežského paláca a renesančnej talianskej architektúry. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov. Po smrti grófa vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu.
 

Myšlienkou zriadiť v Bojnickom zámku múzeum sa zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálffy. Vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby boli jeho sídla, medzi nimi aj zámok v Bojniciach, sprístupnené pre verejnosť. Umelecké diela mali zostať na pôvodných miestach a prehliadka mala byť umožnená všetkým záujemcom. Zámok je sídlom múzea od roku 1950. Súčasťou Slovenského národného múzea sa stalo 1. júla 1988. Medzi najcennejšie časti jeho zbierky patrí tzv. Bojnický oltár od Narda di Cione či veľký gobelín Jozef a jeho bratia utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia. Zámok Bojnice zaradili na turistickom fóre http://www.offtoeurope.com/ v zozname najkrajších európskych hradov a zámkov medzi TOP 25. V roku 2011 privíta zámok už trinásť miliónteho návštevníka.
 

Súčasťou zámku je aj prírodná travertínová jaskyňa a okolie vytvára romantický park s rôznymi prírodnými a architektonickými zaujímavosťami. Jednou z nich je lipa, ktorú zasadil podľa povesti Matúš Čák Trenčiansky. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer asi 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. V zámku stále čo objavovať. Nálezom tohto leta je krb.
 

Viac o zámku možno nájsť na webstránkach - http://www.snm.sk a http://www.bojnicecastle.sk.

(SITA)

Tagy: Bojnice zámok Bojnice