Boj proti demencii. Ako si udržať duševné zdravie?

Každoročne však počet nových prípadov stúpa. Nanešťastie neexistuje žiaden účinný liek. Odborníci sa preto zhodujú na jednom. Pokiaľ sa chcete demencii vyhnúť, je dôležité dbať na prevenciu. Takže, ako si udržať duševné zdravie?

Odpoveďou na túto otázku sa zaoberajú výskumníci už desiatky rokov. Podľa ich zistení je základom zdravý životný štýl, ktorý tvorí predovšetkým kvalitná strava s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny. Široké spektrum vitamínov, ktoré mozog potrebuje pre svoju správnu činnosť vedia zabezpečiť aj výživové doplnky. 

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zaradiť do svojho jedálnička aj tzv. mediteránnu diétu. Tá spočíva aspoň v čiastočnej náhrade mliečnych produktov, mäsa z hydiny a sladkostí už spomínaným ovocím, zeleninou, orechmi a celozrnným pečivom. Výrazné zastúpenie v strave by mali mať aj ryby a olivový olej. Vhodné sú aj hríby či už šamipóny, hliva, prípadne klasické lesné alebo menej známe, no o to účinnejšie huby akým je napríklad koralovec ježovitý (Hericium erinaceus), alebo aj ľudovo nazývaný levia hriva.

Niektoré vedecké štúdie naznačujú, že v boji proti demencii je obzvlášť dôležitý vitamín B. Ten dokáže znížiť koncentráciu homocysteínu v krvi. Ide o aminokyselinu, ktorá je spoluzodpovedná za chradnutie mozgu vo vyššom veku. Preto predstavuje riziko na vznik demencie.

Účinky vitamínu B ako látky, ktorá má chrániť mozog testovali napríklad výskumníci z Oxfordskej univerzity. Jedna časť zo 168 dobrovoľníkov dostala placebo, zatiaľ čo druhá skupina brala vyššie dávky vitamínu B6, B12 a kyseliny listovej. Ukázalo sa, že tieto dávky dokázali skutočne spomaliť degeneráciu mozgu. Nato, aby sa mohla táto metóda uplatniť v praxi sú potrebné ešte ďalšie výskumy.

Spánok ako pilier boja proti demencii

Dôležitým prvkom boja proti demencii je aj spánok. Jeho kvalita so stúpajúcimi rokmi postupne klesá. Nekvalitný spánok potom neumožňuje spustiť v tele ozdravné procesy v mozgu, ktoré sú dôležité pre odstraňovanie škodlivých látok z tohto orgánu. Ich nazhromaždenie potom môže viesť k zvýšenému riziku výskytu demencie alebo alzheimerovej choroby. Dospelý človek by mal denne spať aspoň osem hodín, deti a dôchodcovia aspoň o hodinu viac.

Uľahčiť zaspávanie a zlepšiť kvalitu spánku umožňuje napríklad pitie bylinných čajov. Na tento účel sa obzvlášť hodia byliny s upokojujúcim účinkom ako je materina dúška, medovka, rumanček alebo levandula.

Pravidelná fyzická aj psychická námaha

Medzi odporúčania odborníkov ako znížiť riziko demencie patrí aj pravidelná fyzická a psychická námaha. Do svojho kalendára by sme mali zaradiť aktívny pohyb. Môže to byť čokoľvek vrátane každodenných prechádzok, venčenie psa, práca v záhrade, beh, jazda na bicykli alebo cvičenie. Podľa vedcov by sme sa mali hýbať aspoň 2,5 hodiny týždenne.

Netreba zabudnúť ani na tréning mozgu. Ten je dôležitý v každej životnej etape, no predovšetkým vtedy, keď človek začína starnúť a zabúdať. K zhoršeniu pamäti prichádza už po päťdesiatke a trpí ním takmer polovica ľudí. Po sedemdesiatke to je až 75%. Výrazne spomaliť tento proces dokážu aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti.

Na tento účel sa výborne hodí najmä čítanie kníh, ktorému by sme sa mali venovať na dennej báze. Do každodenných aktivít sa odporúča zaradiť aj lúštenie krížoviek, hry ako scrabble, bridž alebo pexeso. Nezaškodia ani rozhovory s rodinou či priateľmi.

Starostlivosti o náš mozog by sme mali venovať zvýšenú pozornosť v každom veku. Preto skúste ísť dnes spať skôr, večer namiesto mobilu vziať do rúk dobrú knihu alebo sa ísť prejsť.