Bocian preletí za rok aj tridsaťtisíc kilometrov

Bratislava 20. apríla (TASR) - Sťahovanie vtákov je jav, ktorý si ľudia dlho nevedeli vysvetliť a verili napríklad, že lastovičky sa cez zimu skryjú do bahna, odkiaľ sa na jar zasa vyhrabú. Čo vtáky núti podnikať každý rok namáhavú a nebezpečnú púť?


Vývoj migrácie vtáctva prebiehal počas evolúcie vtáčích druhov v súbehu s vývojom usporiadania kontinentov a klímy Zeme, predovšetkým jej zaľadnenia. Ide o milióny rokov trvajúcu evolúciu a je reakciou na sezónny dostatok alebo nedostatok potravy. Domovom niektorých druhov tak podľa niektorých hypotéz nemusí byť Európa, kde sa rozmnožujú, ale napríklad Afrika, kde sa vracajú s novým pokolením potomkov zo severských oblastí mierneho pásma. V severnejších lokalitách na hniezdiskách nachádzajú dostatok potravy a menší výskyt prirodzených nepriateľov, či parazitov.

Typickým príkladom vtáka, ktorý každoročne prekonáva mimoriadne dlhé trasy, je bocian biely.

"Európska populácia putuje do Afriky dvoma trasami. Bociany zo západnej Európy letia ponad Pyrenejský polostrov a do Afriky prejdú cez Gibraltár. Východoeurópske, teda aj slovenské bociany obvykle cestujú cez Balkán ponad Malú Áziu a údolie Nílu do oblasti tzv. Sahelu, teda do subsaharskej Afriky. Bociany tu môžu nájsť dostatok potravy napríklad v podobe kobyliek. Podľa okolností sa buď zdržia celú zimu na tomto mieste, alebo putujú ďalej, až na juh Afriky. Dokopy tak bocian preletí 12 až 13.000 kilometrov. A ak rátame aj spiatočnú cestu, potom to do roka predstavuje až do 30.000 kilometrov," povedal pre TASR Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

Z Európy prilieta do Afriky niekoľko stotisíc až pol milióna bocianov. Na Slovensku hniezdi 1300 párov. Najviac bocianov spomedzi európskych krajín žije v Poľsku – viac než 60.000 párov.

Zo zimovísk sa bociany vracajú koncom marca, pričom cesta na sever prebieha v rýchlejšom tempe. Skomplikovať ju však môže nepríjemné počasie.

"Vydávajú sa na cestu, keď pocítia vnútorný impulz a samozrejme nevedia, do akého počasia idú," vysvetľuje ornitológ Ján Gúgh. „Často sa stáva, že keď priletia do Európy, panuje tu ešte zima. Presne to sa prihodilo bocianom túto jar, keď ešte v marci panovali tuhé mrazy a sneh nielen na Slovensku, ale aj na Balkáne. Kŕdle bocianov mrzli na území Bulharska či Rumunska v dôsledku poľadovice, ktorá ich úplne vyčerpala a neraz boli odkázané na pomoc človeka. Pre vtáky pritom nie je problémom samotná zima, ale najmä nedostatok alebo nedostupnosť potravy. Dôsledky môžu byť fatálne. Okrem úmrtia vtákov počas namáhavej púte sa môže na bocianoch prejaviť únava aj tak, že jednoducho nezahniezdia a nemajú mladé. Ak by sa takáto situácia opakovala niekoľkokrát za sebou, mohla by sa prejaviť dramatickým úbytkom populácie bocianov," povedal Gúgh.

Po návrate domov totiž bociana nečaká žiadny oddych. Musí brániť hniezdo, aby mu ho neobsadil iný bocian, snaží sa ho opraviť a dobudovať, niekedy je nevyhnutné postaviť nové. Počas tohto obdobia vydrží často aj niekoľko dní bez potravy.

"Samotné bocianie hniezdo je veľmi osobitý výtvor. Bocian doň navláči konáre, trávu, slamu, ale aj staré šatstvo či igelitové vrecia a špagáty i drôty, teda materiál, ktorý preň môže byť nebezpečný. Dlhoročne dostavané hniezdo a materiál v jeho strede používaný na vystielanie hniezda sa postupné mení na humus. Hniezdo tak môže po desiatich či dvadsiatich rokov postupného pristavovania dosiahnuť hmotnosť jednej tony. V minulosti si bociany tieto hniezda stavali na starých stromoch, no postupne sa presťahovali do blízkosti ľudí. Začali si budovať hniezda na komínoch, z čoho niekedy vznikal aj problém, že sa domy kvôli tomu zadymili či dokonca vyhoreli. Neskôr si obľúbili stĺpy elektrického vedenia, pričom tiež dochádzalo ku kolíziám a úhynom bocianov kvôli zásahu elektrickým prúdom. Dnes sa im snažíme poskytnúť umelé podložky na stĺpoch, strechách alebo stromoch, na ktorých môžu hniezdiť," vysvetlil Gúgh.

Od apríla až do augusta má bocian čas, aby zniesol vajíčka a vychoval mláďatá, ktoré, len čo sa naučia lietať, podstupujú spolu s dospelými nebezpečnú púť do Afriky. O tom, aké je to pre bociany riziko a záťaž svedčí aj fakt, že sa z desiatich mláďat iba dve dožijú viac než roka života.