|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. mája 2011
Bob Dylan oslávi 70. narodeniny
Tagy: Bob Dylan
Americký hudobník, básnik a maliar sa narodil 24. mája 1941.
Zdieľať
Bob Dylan v roku 1965Foto: SITA/AP
BRATISLAVA 23. mája (WEBNOVINY) - Bob Dylan patrí už viac ako päť desaťročí k najvýznamnejším postavám hudby. Napísal viac ako 500 piesní a vydal 34 štúdiových albumov, 13 live nahrávok a 14 kompilácií. Jeho piesne prepracovalo viac než dvetisíc rôznych interpretov ako napríklad The Rolling Stones, Rod Steward, Guns'N'Roses, Stevie Wonder, Neil Young, Sheryl Crow, Duke Ellington, P. J. Harvey, Jimi Hendrix, Pearl Jam, Tom Petty alebo Rage Against The Machine. V roku 1982 ho uviedli do Skladateľskej siene slávy a v roku 1988 aj do Rock'n'Rollovej siene slávy. V roku 1991 si odniesol Grammy za celoživotný prínos a v roku 1997 prevzal ocenenie Kennedy Center Honor. Je tiež držiteľom najvyššieho kultúrneho ocenenia francúzskej vlády - Commandeur de L'Ordre des Artes et des Lettres a nominovali ho na Nobelovu cenu za literatúru.Bob Dylan sa narodil ako Robert Allen Zimmerman 24. mája 1941 v Duluthe, v americkom štáte Minnesota. Americký hudobník, básnik a maliar pochádza zo židovskej rodiny a napriek nemecky znejúcemu priezvisku Zimmerman označuje svoj pôvod ako rusko-židovský. Svoju mladosť trávil prevažne počúvaním rádia - najprv blues a country, neskôr rock'n'rollu. Svoju prvú kapelu The Golden Chords založil už na strednej škole. Vtedy si vymyslel aj pseudonym Elston Gunn a vystupoval ako pianista s Bobbym Veem. Neskôr začal vystupovať pod novým pseudonymom Bob Dylan, čo bola pocta waleskému básnikovi Dylanovi Thomasovi. V roku 1961 zanechal štúdium a vydal sa do New York City za svojím hudobným idolom - folkovým hudobníkom Woodym Guthriem, ktorý tam bol hospitalizovaný s Huntingtonovou chorobou. Spočiatku hrával v kluboch, kde si ho všimol hudobný kritik Robert Shelton a v septembri 1961 sa dostal po prvý raz do štúdia, keď nahral harmoniku na eponymný album folkovej speváčky Carolyn Hester, vďaka čomu sa dostal do pozornosti producenta Johna Hammonda. V roku 1962 vydal debutový album Bob Dylan. Ďalším albumom The Freewheelin' Bob Dylan z roku 1963 si začal budovať meno ako kvalitný spevák i autor piesní. Jeho najznámejšou piesňou z tohto obdobia bola Blowin' in the Wind.
V roku 1963 sa stal jednou z hlavných postáv hnutia za ľudské práva, spieval na protestných zhromaždeniach vrátane známeho pochodu na Washington, kde Martin Luther King, Jr. predniesol svoju slávnu reč I have a dream... (Mám sen). Na treťom albume The Times They Are A-Changin' (1964) sa predstavil sofistikovanejší, politickejší a cynický Dylan. V piesňach sa Dylan inšpiroval aj skutočnými príbehmi, napríklad Only A Pawn In Their Game je venovaná vražde ľudskoprávneho aktivistu Medgara Eversa, či The Lonesome Death of Hattie Carroll o zavraždení čiernej hotelovej čašníčky Hattie Carroll mladým bielym boháčom Williamom Zantzingerom.
Ľahší materiál priniesol ďalší album s názvom Another Side Of Bob Dylan z roku 1964. O rok neskôr vyšiel album Bringing It All Back Home, ktorý predstavoval ďalšiu zmenu. Bol ovplyvnený The Beatles a rock'n'rollom jeho mladosti, obsahoval jeho prvé originálne rockové piesne nahraté na elektrických hudobných nástrojoch. Na druhej strane ale nechýbali ani tradičné akustické piesne ako Mr. Tambourine Man. V roku 1965 vznikla aj pieseň Like a Rolling Stone, ktorá sa stala známa svojou "revolučnou" dĺžkou - šesť minút. Tlak, ktorý na neho vyvíjali médiá a nečakané obrovské úspechy, sa podpísali na jeho psychike a stres si kompenzoval konzumáciou alkoholu a drog. Všetko vyvrcholilo nehodou na motorke 29. júla 1966, neďaleko Woodstocku. Rozsiahle zranenia, ktoré vtedy utrpel, si vyžiadali dlhší čas na zotavenie. Do štúdia sa vrátil až v októbri 1967. Prvé vystúpenie od nehody - na počesť zosnulého Woodyho Guthrieho, odohral v januári 1968 v newyorskej Carnegie Hall.
Dylanova produkcia v sedemdesiatych rokoch striedala vysokú kvalitu s nekvalitou. Svoje niekdajšie výšky dosiahol albumami New Morning a prevažne inštrumentálnym soundtrackom k filmu Pat Garrett and Billy The Kid (1973), na ktorom sa nachádza aj pieseň Knockin' on Heaven's Door - najčastejšie prerábaná pieseň z jeho pera. Album Blood on the Tracks z roku 1975 si vyslúžil rozporuplné reakcie. V roku 1975 napísal po desiatich rokoch úspešný protest-song. Pieseň sa venovala prípadu boxerského šampióna Rubina "Hurricane" Cartera, ktorého zatkli za trojnásobnú vraždu. Koncom sedemdesiatych rokov sa Dylan "obrátil". Stal sa kresťanom a napísal množstvo nábožensky ladených piesní, ktoré však jeho dovtedajšie publikum vypískalo.
V auguste 1981 vyšiel posledný z trojice nahrávok s "evanjelizačným" materiálom Shot of Love. Rovnako ako v sedemdesiatych i v osemdesiatych rokoch kvalita jeho albumov značne kolísala - od pomerne dobre prijatého Infidels (1983), ktorý bol jeho návratom k sekulárnej hudbe, až po Down in the Groove (1988) s takmer jednohlasne negatívnymi kritikami.
Nové milénium začal Dylan v roku 2001 ziskom Zlatého glóbusu a Oscara za pieseň Things Have Changed, ktorú napísal k filmu Skvelí chlapci (2000). V septembri 2001 mu vyšiel album Love And Theft, za ktorý získal vo februári 2002 cenu Grammy v kategórii Najlepší súčasný folkový album.
Dylan sa niekoľkokrát objavil aj na filmovom plátne. Prvýkrát v roku 1965, keď D. A. Pennebaker natočil legendárny film Don’t Look Back o Dylanovom turné po Veľkej Británii. V roku 1973 si zahral Aliasa vo filme Sama Peckinpaha Pat Garrett a Billy Kid, ku ktorému zložil aj spomínanú pieseň Knockin' On Heaven's Door. Zahral si aj vo filmoch Renaldo and Clara (1978) alebo Hearts of Fire (1987).
V októbri 2004 vydal prvú časť svojej autobiografie s názvom Chronicles, Vol. 1 - ďalšie dve plánované časti však dosiaľ nevyšli.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.biography.com, www.bobdylan.com, www.imdb.com, www.csfd.cz
Tagy: Bob Dylan