Blízkosť školy je pre mladých dôležitejšia než jej kvalita

BRATISLAVA 13. júna (WEBNOVINY) - Pre mladých ľudí na Slovensku je pri výbere fakulty vysokej školy, na ktorej chcú študovať, dôležitejšia jej blízkosť k bydlisku, než to, ako im pomôže získať zamestnanie.


Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre personálno-poradenskú spoločnosť McROY Slovakia v priebehu mája realizovala výskumná agentúra AKO.

Prieskum sa konal na vzorke 600 respondentov medzi študentmi 12 fakúlt technického i humanitného zamerania, ktoré v rebríčku Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry skončili buď na popredných alebo na spodných priečkach.

„Na slovenskom trhu sa stretávame s paradoxnou situáciou. Na jednej strane je vysoká miera absolventskej nezamestnanosti, na strane druhej je problémom mnohé pozície obsadiť. Existuje prebytok absolventov humanitných smerov a chýbajú technici. Rovnako je otázne, ako mladí ľudia vnímajú kvalitu fakúlt. Preto nás zaujímalo, na základe čoho si mladí ľudia vyberajú školu,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McROY Group Luboš Sirota.

Z prieskumu vyplýva, že študenti technických smerov vnímajú budúce uplatnenie vážnejšie než ich kolegovia z humanitných fakúlt. „Možnosť ľahšieho zamestnania sa po skončení školy ako motív výberu fakulty uviedlo 46 percent respondentov z technických fakúlt, ale len 24 percent študentov humanitných smerov. Navyše, 14 percent mladých ľudí z humanitných fakúlt povedalo, že ich výber bola úplná náhoda, pri technikoch to bolo päť percent, “ upresňuje Václav Hřích z agentúry AKO.

Rozdielnu motiváciu preukázali aj študenti fakúlt v závislosti od toho, či sú z pohľadu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry považované za kvalitné alebo nie. Ľahšie zamestnanie sa vďaka škole očakáva takmer polovica študentov lepších fakúlt, v prípade tých horších je to približne štvrtina. Problém prepojenia štúdia s praxou si uvedomujú aj samotní študenti. Práve túto položku pri hodnotení fakúlt totiž označili za najslabšiu. Platí pritom, že čím sú starší, tým sú z tohto pohľadu pesimistickejší.

„Nie je preto prekvapením, že práve školstvo je jedným z najväčších generátorov nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku. Aj preto patríme z tohto pohľadu v EÚ medzi najhorších,“ hovorí Sirota. V situácii, keď mladí ľudia nevidia v školách predovšetkým cestu k získaniu zamestnania, sa nevytvára ani tlak, aby vzdelávanie odrážalo potreby praxe. Podľa skúseností McROY tak až tretina vysokoškolsky vzdelaných ľudí končí na pozíciách, na ktoré by stačila aj stredná škola. „Na Slovensku študuje 220 000 ľudí na vysokých školách a jeden rok štúdia jedného žiaka stojí 3 000 eur. Ročne sa tak zbytočne míňa vyše 40 miliónov eur na vzdelanie ľudí, ktorí to neskôr v praxi nevyužijú,“ dodáva Sirota.