BLAIR: Nemal som žiadnu tajnú dohodu s Bushom

Foto: SITA, AP


LONDÝN 29. januára (WEBNOVINY) - Bývalý britský premiér Tony Blair počas piatkového vypočúvania špeciálnou komisiou dôrazne obhajoval svoje rozhodnutie vstúpiť do vojny v Iraku a ubezpečoval, že v tejto veci neexistovala žiadna "skrytá" dohoda s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom. Inváziu do problémovej krajiny podľa vlastných slov nepodporoval preto, že by si želal "zmenu režimu", ale vzhľadom na pohŕdanie rezolúciami OSN zo strany tamojšieho prezidenta Saddáma Husajna. Ako tvrdí, Británia sa musela do vojny zapojiť nielen pre svoje silné väzby so Spojenými štátmi, ale aj preto, že čelila potenciálnej hrozbe šírenia zbraní hromadného ničenia. Deklarovaným dôvodom invázie boli práve dohady, že Saddámov režim vlastní zbrane hromadného ničenia, čo sa však nakoniec nepotvrdilo.

Takmer sedem rokov po invázii zostáva Blairovo rozhodnutie vyslať britských vojakov do Iraku vysoko kontroverznou témou. Výpoveď expremiéra pred päťčlennou komisiou, ktorá preveruje opodstatnenosť vstupu krajiny do konfliktu, sprevádzala demonštrácia odporcov vojny priamo pred sálou, kde musel Blair odpovedať na otázky. Jedna z nich sa týkala informácií, podľa ktorých Blair sľúbil Bushovi účasť Británie na invázii počas súkromného stretnutia v apríli 2002 na prezidentovom ranči v Texase. Expremiér to popiera s tým, že Bushovi síce vyjadril podporu pri "riešení" hrozby v podobe údajného irackého programu zbraní hromadného ničenia, spôsob však zostal "otvorenou otázkou".

Blair podľa vlastných slov navrhoval "ísť do OSN", ako však priznal, s Bushom diskutoval aj o vojenskom zásahu. "Bola všeobecná diskusia o možnosti sledovať vojenskú cestu, ale samozrejme sme veľmi argumentovali za to, aby to bolo iba v prípade, že zlyhá cesta OSN." Blair navyše tvrdí, že tento postoj nebol "skrytý", ale "otvorený".

Bývalý premiér taktiež priznáva, že spravodajské dokumenty o údajných zbraniach hromadného ničenia v Iraku, ktoré mala jeho vláda k dispozícii v septembri 2002, mohli byť jasnejšie a hlavný údaj, že Saddám môže tieto zbrane použiť do 45 minút, mal byť "opravený". Trvá však na tom, že Británia informáciám o zbraniach naozaj verila, a po útokoch na USA z 11. septembra 2001 nemohol riskovať, že Saddám ich poskytne teroristickým skupinám. Irackého diktátora pritom označil za "príšeru", ktorá používala chemické zbrane proti vlastným ľuďom.

V utorok pred komisiu predstúpil bývalý hlavný právny poradca ministerstva zahraničných vecí Michael Wood, ktorý inváziu do Iraku označil za nelegálnu, keďže nebola schválená Bezpečnostnou radou OSN a nemala oporu v medzinárodnom práve.

Verejné vyšetrovanie okolností, za ktorých Británia napriek odporu verejnosti vstúpila do vojny s Irakom, sa začalo v novembri. Nariadil ho premiér Gordon Brown a poveril ním päťčlennú komisiu na čele so Sirom Johnom Chilcotom. Komisia síce bude skúmať opodstatnenie invázie do Iraku ako aj okolnosti účasti krajiny na tejto vojne, no nemá kompetencie, aby určila, či bola vojna legálna. Invázia sa uskutočnila pre podozrenia, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Tie sa však nikdy nenašli. Konečná správa komisie by mali byť hotová do konca roku 2010.

SITA/AFP