Blair chce výrazne zoškrtať rozpočet EÚ

Úradujúci predseda Európskej rady chce predovšetkým ušetriť na platbách pre desať nových členských krajín EÚ a na subvenciách do vidieckych oblastí. V záujme dosiahnutia kompromisu pred nastávajúcim summitom EÚ 15. a 16. decembra v Bruseli zároveň ponúka zníženie tzv. britského rabatu v období siedmich rokov o šesť až deväť miliárd eur. Rabat v rámci platieb do spoločného rozpočtu EÚ si presadila v roku 1984 britská premiérka Margaret Thatcherová rezolútnou požiadavkou: „Chcem svoje peniaze späť“.

Blair počíta pre sedemročné obdobie s celkovým rozpočtom EÚ vo výške 850 miliónov eur ročne, čo zodpovedá asi 1,03 % HDP členských štátov únie. V júni luxemburské predsedníctvo navrhovalo ešte1,06 %, teda 871 miliárd eur.
S najväčšími škrtmi počíta britský premér pri subvenciách relatívne chudobným novým členským krajinám - až o 10 %, čo predstavuje asi 160 miliárd eur. Blair ich chce získať na svoju stranu sľubom, že potom by prispievali na subvencie EÚ zo svojich národných rozpočtov namiesto 20 iba pätnástimi percentami. Subvencie EÚ na rozvoj vidieka by sa zoškrtali asi o päť miliárd eur.
Vďaka britskému rabatu prispel Londýn v roku 2004 do spoločnej pokladnice o asi 5,4 miliardy menej, ako by mal vzhľadom na výkonnosť britskej ekonomiky. Ak by sa nič nezmenilo, vzrástol by britský rabat do roku 2013 na 7,7 miliardy eur ročne. Doteraz Blair odmietal ústupky s argumentom, že by súhlasil len v prípade, ak by Francúzsko a iné štáty podporili ďalšie zmeny výšky prostriedkov určených pre poľnohospodárstvo. V roku 2009 by sa mal rozpočet EÚ opäť preskúmať, zároveň aj
priame platby poľnohospodárom.
Ministri zahraničia EÚ by mali britský návrh rozpočtu prerokovať na uzavretom zasadaní v Bruseli v polovici tohto týždňa.
O finančnej perspektíve EÚ hovoril počas včerajšej návštevy v Londýne vicepremiér SR Pál Csáky s britským ministrom pre Európu Douglasom Alexandrom. Csáky britskému kolegovi vysvetlil, že SR sa na otázku finančnej perspektívy pozerá ako na komplex problémov. Alexandrovi vymenoval päť základných podmienok, ktoré SR považuje za dôležité. Patrí sem akceptovanie DPH ako súčasti organických výdavkov pri realizovaní investičných projektov, zmena vnútornej štruktúry spolufinancovania projektov či zmena pravidiel pri kohéznych projektoch, aby koneční prijímatelia nemuseli konať pod časovým tlakom. Štvrtou požiadavkou je, aby Slovensko nezostalo mimo hry pri veľkých projektoch modernizačného charakteru, kde sa využívajú kapacity vysokých škôl, akadémií vied a ďalších inštitúcií. Piata požiadavka sa týka navŕšenia financií pre jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.

(apl, FTD, TASR, int.)