Biomasa je nielen ekologická ale aj ekonomicky výhodná

Využívanie drevného odpadu a inej biomasy na výrobu tepla či elektriny je už nielen ekologickou, ale aj ekonomicky výhodnou voľbou. Pre domácnosti, výrobcov tepla i pre národné hospodárstvo. Vyplýva to zo štúdie analytickej jednotky TREND Analyses o produkcii a možnostiach využitia biomasy na Slovensku. O všestrannej výhodnosti využitia lokálne dostupnej biomasy svedčí aj oživenie záujmu investorov (najmä drevárskych fabrík a teplární) i konkrétne prínosy už zrealizovaných projektov energetického využitia biomasy.

Hlavným benefitom pre domácnosti je lacnejšie teplo. Či už ide o rodinné domy spaľujúce palivové drevo alebo byty pripojené na centrálny zdroj spaľujúci biomasu, úspory sa pohybujú v desiatkach percent. Teplárňam, ktoré namiesto z plynu či uhlia začali vyrábať teplo spaľovaním biomasy, to prináša stabilizáciu odberateľov. Ich zákazníci už totiž nemajú dôvod odpájať sa snažiť sa ušetriť individuálnym vykurovaním.

Národohospodárskych prínosov je hneď niekoľko. Vyšším využitím biomasy z domácich zdrojov možno aspoň čiastočne znížiť energetickú závislosť Slovenska na dovoze (najmä plynu z Ruska). V prípade, že biomasa nahrádza spaľovanie uhlia, prináša značné úspory emisií, vrátane CO_2. Nemenej dôležité je, že pri spracovaní a využívaní biomasy vznikajú nové pracovné miesta, a to prevažne v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Podpora aj menších projektov spracovania a využívania biomasy sa tak na Slovensku javí ako ideálna forma pomoci ekonomicky slabším vidieckym regiónom. Žiaľ, práve takéto projekty v uplynulých rokoch na Slovensku príspevok z eurofondov nezískali. Paradoxne zdroje z EÚ domáci úradníci použili radšej na veľké projekty, ktoré majú šancu byť rentabilné aj bez nenávratných dotácií.

Viac informácií

Prudké zdražovanie zemného plynu po roku 2000 spojené s odstránením krížových dotácií medzi ziskovejším tranzitom a dovtedy stratovou distribúciou suroviny z Ruska a s paralelným nárastom cien ropy na svetových trhoch odštartovali novú vlnu záujmu Slovákov o drevnú biomasu. A to aj vďaka tomu, že v ostatnom čase možno získať dotácie z eurofondov na nákup nových spaľovacích technológií. Využili to napríklad drevárske spoločnosti Smrečina Hofatex alebo Rettenmeier Tatra Timber, ktoré získali časť peňazí na nákup kotlov na biomasu z programu rezortu hospodárstva na úspory energií a využitie obnoviteľných zdrojov energií. Prvé slovenské teplárne i veľké drevárske spoločnosti s dostatkom investičných zdrojov si začínajú uvedomovať, že z dreva dokážu vyrobiť teplo lacnejšie. Zatiaľ ojedinelé projekty uvažujú aj s kogeneráciou, a tak k výrobe tepla z dreva pripájajú produkciu elektrickej energie.

Podrobne o tom informuje štúdia TREND Analyses o Produkcii a využití biomasy na Slovensku. Venuje sa nielen produkcii štátneho podniku Lesy SR alebo prvým plantážam rýchlorastúcich energetických drevín, ale aj už existujúcim i pripravovaným investičným zámerom na využívanie biomasy pri výrobe tepla, ktoré by mieru využitia potenciálu Slovenska v tejto oblasti mali zdvojnásobiť. Aj potom však bude využitá iba jedna pätina domáceho potenciálu.

Využitie energetického potenciálu biomasy z lesov či polí, ktorý sa odhaduje na vyše štyri milióny ton ročne, tak prestáva byť akademická otázka. Ak si tepláreň dokáže časť investície do technológie na biomasu prefinancovať z eurofondov, vychádza drevo ako podstatne lacnejšie palivo než zemný plyn. Kým na výrobu jedného gigajoulu tepla stačí štiepka za niečo vyše 100 korún, plyn v hodnote až trojnásobne vyššej. Teplárne musia splácať aj peniaze, ktoré investovali do nových kotlov, preto rozdiely v cenách pre konečných odoberateľov tepla bývajú menej výrazné. Väčšina rozbehnutých teplární na štiepku však napriek tomu hlási, že ich finálne ceny sú oproti konkurencii využívajúcej plyn zhruba o jednu pätinu nižšie. TREND Analyses prináša vo svojej analýze konkrétne príklady výrobcov tepla, ktorí postupne opúšťajú drahší a dovážaný zemný plyn.

Na výrobu energií z drevnej biomasy je možné na Slovensku využiť štyri základné zdroje. Prvý je výroba lesnej štiepky z korunových zvyškov po ťažbe v bežne pestovaných hospodárskych lesoch. To je dosiaľ hlavne parketa štátneho podniku Lesy SR, ktorý si na to vytvára sieť dodávateľských stredísk po celej krajine. Dovozné vzdialenosti sú totiž pri tejto surovine kľúčový a zároveň obmedzujúci nákladový faktor.

Ďalší, na Slovensku zatiaľ najviac využívaný zdroj, je drevný odpad z drevárskych fabrík. Podniky ho spaľujú vo vlastných teplárňach, v menšej miere z neho lisujú pelety, ktoré predávajú ďalším zákazníkom na kúrenie. Potenciálne významným zdrojom môžu byť aj plantáže rýchlorastúcich drevín, ktoré sú zaujímavou alternatívou najmä v južných a suchších oblastiach Slovenska. Okrem týchto dominantných zdrojov možno v menšom rozsahu využívať na prípravu biomasy aj komunálnu zeleň či odpady z agrárnej výroby (napríklad slamu).