Bilčík: EÚ musí dať západnému Balkánu najavo,že rozšírenie je priorita

Brusel 4. decembra (TASR) - Dôležitá návšteva v dôležitom čase. Týmito slovami opísal slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) návštevu predsedu Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente (EP) Manfreda Webera v Srbsku, Severnom Macedónsku a Kosove. Webera sprevádzal do Belehradu spolu so šéfom Výboru EP pre zahraničné veci Davidom McAllisterom.


Bilčík, ktorý je stálym spravodajcom EP pre Srbsko (pred ním mal túto funkciu McAllister), v rozhovore pre TASR uviedol, že hlavným cieľom dvojdňového pobytu v Belehrade - a následne aj Weberovho pobytu v Skopje a Prištine - bolo vyslať jasný politický signál hneď na úvod fungovania novej Európskej komisie, že politika rozšírenia a európska perspektíva pre našich partnerov na západnom Balkáne sú "našou politickou a strategickou prioritou".

Slovenský europoslanec upozornil, že podľa výsledku rozhovorov so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom, ministerkou pre záležitosti EÚ Jadrankou Joksimovičovou, ale aj so zástupcami opozície a mimovládneho sektoru je zjavné, že Únia potrebuje vyslať jasný politický signál, že s rozšírením o krajiny západného Balkánu to v najbližších rokoch myslí vážne.

"Po rozhodnutí nezačať prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom vládne v regióne veľká neistota. To cítiť všade. Podkopala sa základná dôvera v projekt rozšírenia, a preto je dôležité, aby sme začali s nimi rokovať čo najskôr. EÚ tak bude mať väčšiu schopnosť vplývať na partnerov v regióne, aby napĺňali očakávané podmienky," opísal situáciu Bilčík.

Upozornil, že v súčasnosti tento región "prešľapuje na mieste" a reformy sú skôr na papieri než reálne. Tento stav môže zmeniť to, ak pre nich perspektíva rozšírenia nebude len "technickým cvičením", ale politickou prioritou zo strany EÚ. Tým pádom vzrastie šanca, že sa stane skutočnou prioritou aj pre lídrov krajín tohto regiónu a pre širšiu verejnosť na západnom Balkáne.

"Je to dôležité aj z pohľadu Slovenska, pretože Srbsko a západný Balkán je súčasťou nášho širšieho susedstva a cítime, že toto susedstvo je pod silným tlakom hráčov, ktorí chcú vidieť slabú Európu. Sú to hráči ako Rusko, Čína alebo Turecko," spresnil Bilčík.

Podľa neho je dôležité, aby EÚ a SR ako jej súčasť mala spoľahlivých spojencov na západnom Balkáne, a najlepšia cesta, ako to dosiahnuť, je podporiť proces rozšírenia. Ak to EÚ nezvládne, tak iní aktéri, ktorí sú už veľmi aktívni v tomto regióne, budú mať navrch a zo západného Balkánu sa môže opäť stať zóna nestability, odkiaľ budú prúdiť rastúce bezpečnostné hrozby, kde budú vládnuť nespoľahliví a nepredvídateľní partneri.

Podľa Bilčíka je trojčlenná návšteva predstaviteľov EPP v Srbsku zároveň aj silným signálom dovnútra europarlamentu a pre ostatné európske politické rodiny, a tiež pripomienka toho, že európski ľudovci vždy podporovali politiku rozšírenia - tak na pôde EP, ako aj v Európskej rade. Na októbrovom summite EÚ všetci lídri členských krajín z tábora ľudovcov podporili ambície Skopje a Tirany, proti boli liberálni lídri z Francúzska a Holandska a dánska socialistická premiérka.

"Potrebujeme pracovať na dosiahnutí konsenzu v EÚ, toto je naša domáca úloha. Európska ľudová strana je v tomto jednotná a potrebujeme tú jednotu udržať a presadiť aj v rámci ďalších inštitúcií EÚ. Urobiť z rozšírenia nie technickú a pracovnú, ale politickú a strategickú prioritu," odkázal Bilčík.

Nová Európska komisia zvažuje vytvorenie postu osobitného vyslanca pre západný Balkán, kde sa ako o možnom kandidátovi hovorí aj o šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi.

Bilčík potvrdil, že "Balkánci" sa na to pýtali, a dodal, že EÚ by mala dobre zvážiť, ako pristúpiť k riešeniu otázok, ako je situácia v Bosne a Hercegovine či zamrznutý dialóg medzi Belehradom a Prištinou. "Ak by takýto vyslanec mal za úlohu riešiť tieto otázky a zastupoval by kľúčových ľudí v Európskej komisii, tak by to dávalo zmysel," uviedol europoslanec.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR