Bigfoot pochoduje po Marse, ten smajlík je záhadný

Bigfoot lezie po Marse a titulky v novinách kričia "Život na Marse!" Nejde však o žiadnu fikciu klasika sci-fi H. G. Wellsa. Minulý mesiac sa totiž istému japonskému bloggerovi podarilo "rozpoznať" na snímke z marťanskej sondy Spirit čosi, čo pripomínalo ľudoopa. Napriek tomu, že išlo iba o kameň, upútal tisícky ľudí a fotografie rozmazaného "Bigfoota" sa chytila aj svetová tlač. To, že niektorí ľudia na snímke vidia postavu humanoida, však nie je nič výnimočné. Faktom zostáva, že ľudstvo si vyvinulo schopnosť chybne rozpoznávať postavy alebo tváre na čomkoľvek, vrátane toastu s tvárou Ježiša Krista.

Na Marse je však čosi výnimočné, čosi, čo vždy pútalo našu pozornosť. Temné miesta na jeho povrchu sa dajú rozpoznať už malým teleskopom. Do príchodu vesmírneho veku si pritom všetci mysleli, že práve na týchto miestach je vegetácia. Astronóm Ernst Opik v šesťdesiatych rokoch argumentoval tým, že to musia byť rastliny, pretože ako inak by sa tie isté temné miesta objavili vždy po jednej z početných prašných búrok, ktoré pohlcujú planétu. Od tohto dohadu sa odvíjal ďalší. Ak je na Marse flóra, isto tam bude aj fauna.
Slávny taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli písal podľa internetovej stránky spoločnosti BBC o "canali" alebo kanáloch, ktoré spozoroval na povrchu Červenej planéty. Dohady o tom, že marťanská civilizácia na pokraji vyhynutia sa takto zásobuje vodou z ľadovcov na polárnych kruhoch, ktoré, tak ako predpovedali, pozostávajú z vody a kysličníku uhličitého, nenechali na seba dlho čakať. Tak ako mnohí internetoví surferi z roku 2008 videli na obrázkoch poslaných späť robotickými sondami Národnej agentúry pre letectvo a vesmír (NASA) Bigfoota, mnohí iní kompetentní astronómovia spozorovali to, čo chceli vidieť a na svojich mapách Marsu vykreslili komplexné siete kanálov. Táto myšlienka bola svojho času taká samozrejmá, že keď v roku 1900 vyhlásili vo Francúzsku Guzmanovu cenu pre človeka, ktorý ako prvý nadviaže kontakt s mimozemšťanmi, za čo mal dostať desaťtisíc frankov, čo bol na vtedajšie obdobie celý majetok, Marťanov z nej vylúčili, pretože s nimi to bolo údajne až príliš jednoduché.
Ani kanály na Marse, ani Opikove rastliny však nikdy neexistovali. Už prvá robotická misia na planétu odhalila neúrodný, schátralý a prašný svet. Nájsť život na povrchu nebeského telesa sa neúspešne pokúšali aj sondy z programu Viking v polovici sedemdesiatych rokov. Povrch je jednoducho príliš chladný a atmosféra príliš tenká na to, aby sa pod ňou udržala voda v tekutom skupenstve alebo základný predpoklad života tak, ako ho poznáme. NASA následne obrátila svoju pozornosť na vonkajší Solárny systém a Mars vyškrtla ako mŕtvu planétu.
Pre tých, ktorí veria v marťanskú stratenú civilizáciu je zase najrozhodujúcejším obrázkom ten, ktorý zachytila NASA v sedemdesiatych rokoch. Vďaka náhodnej kombinácii polohy sondy, svetla a členitosti kopca, sa jej podarilo urobiť fotografiu pozoruhodného úkazu na povrchu, známeho aj ako Cydonia, ktorý vyzeral ako tvár. Konšpirační teoretici na seba nenechali dlho čakať a vyhlásili, že práve to je neotrasiteľný dôkaz toho, že NASA tají dôkazy o starovekej civilizácii na Červenej planéte. O takmer tridsať rokov neskôr, preletel nad oblasťou Mars Global Surveyor. Zo snímky, ktorú vedci pomocou počítačovej techniky preniesli do sveta 3D neskôr zistili, že to bola iba hra tieňov.

Napriek tomuto všetkému sa Mars na ľudstvo stále usmieva. Vyplýva to aspoň zo snímok kráteru Galle, o ktorý sa postarala sonda Mars Express. Jasne na nich vidno oči a úsmev, v tejto konkrétnej kombinácii u nás známy aj ako "smajlík". V tomto prípade už nikto nerozmýšľal nad žiadnymi konšpiráciami, možno aj preto, že kráter vyzerá oveľa menej vážnejšie ako záhadná Cydonia. Ironické je, že Mars Express a flotila amerických sond navštívili v uplynulé desaťročie Mars práve preto, aby sa znovu pokúsili nájsť na ňom známky života. Vozidlá Spirit a Opportunity budú onedlho na povrchu už piaty (pozemský) rok. Podarilo sa im pritom nájsť dôkazy naznačujúce, že Mars bol v minulosti vlhkým svetom. V roku 1996 vedci vyhlásili, že na meteorite z planéty, ktorý objavili na Antarktíde, našli fosílne pozostatky života. Neskôr však ich dôkazy vyvrátili. Pomocou radaru sa expertom podarilo na póloch Červenej planéty nájsť niečo, čo je pravdepodobne zamrznutá voda. Práve neďaleko severného pólu by v máji mal pristáť americký Phoenix. Jeho hlavnou úlohou je preskúmať tieto zásoby. Ani ďalšie misie nedajú na seba dlho čakať a ľudstvo sa raz možno znovu dočká titulkov "Život na Marse", ktoré však už tentoraz nebudú odkazovať na malého strateného Bigfoota, ale na skutočný, najväčší astronomický objav všetkých čias.

(SITA)