Bienále súčasného umenia na dvakrát

  Ako inak - dôvodom bol dnes už takmer večne živý spor šéfa Národnej galérie Milana Knížáka s mladými výtvarníkmi, ktorí sa jeho osobitou a niekedy aj subjektívnou galeristickou politikou cítia byť dotknutí. Spor vyvrcholil na prvý pohľad rozdelením druhého ročníka Pražského bienále, ktorého organizátori sa pred dvoma rokmi obrátili so žiadosťou o spoluprácu na Milana Knížáka. Ten však mladých nadšencov svojim prístupom veľmi nenadchol, skôr naopak, došlo k finančným a aj osobným sporom. Druhý ročník si teda organizátori výstavy mladého umenia zabezpečili so sponzorskou pomocou istej českej minerálky v opustenej karlínskej továrenskej hale. Napodiv si na úspech prvého ročníka spomenul aj Knížák a v priestoroch štátom dotovanej Národnej galérie - avšak, ako tvrdia organizátori Bienále 2, bez autorského súhlasu či dohovoru s autormi pôvodného projektu - zorganizoval svoje vlastné Bienále súčasného umenia. A tak sa v roku 2005 uskutočnilo pražské bienále na dvakrát. V dejinách tohto mesta nie sú podobné lokálne spory ničím novým, na poli výtvarného umenia je to však pomerne unikátny úkaz. V každom prípade treba povedať, že Helena Kontová - spoluorganizátorka Pražského bienále a vydavateľka časopisu Flash Art - môže byť spokojná. Ešte aj v posledný deň výstavy, 15. 9., bol o prezentované diela veľký záujem. Pozadie opustenej, ale inšpiratívnej továrne bolo o to silnejšie, o čo zanedbanejšie a ošarpanejšie pôsobili na diváka steny tamojšej haly. Každý obraz, objekt či audiovizuálna práca získali doslova novú kvalitu vďaka výnimočnému prostrediu. Pomaly sa obnovujúci kultúrny život starého Karlína (po povodní 2002) dostal novú adrenalínovú injekciu. Popri prácach českých a slovenských autorov dominovali na výstave diela popredných zahraničných autorov, ale ani skúsený Knížák sa nedal výberom autorov zahanbiť. Pražania mali teda napokon zo spomínaného sporu osoh. A novinári vďačný námet. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že zatiaľ čo nad Knížákovým bienále prevzal záštitu prezident Václav Klaus, karlínska exhibícia niesla symbol srdiečka s podpisom Václava Havla. Dlhoročný spor dvoch niekdajších politických sokov sa teda preniesol aj do kultúry. Najsymbolickejšie tento stav vyjadril objekt o stenu opretého malého chlapca, ktorý si občas búchal hlavu o stenu.
Pražské bienále 2 sa svojou zdanlivou periférnosťou dokázalo bez problému zaradiť do čela českých i slovenských výstavných projektov posledných rokov.  

(jr)