BIELY KOSTOL: V obci si prezidenti kľučky podávajú

Biely Kostol 1. októbra (TASR) – História Bieleho Kostola pri Trnave zapísala do obecnej kroniky viacero návštev najvyšších predstaviteľov krajiny. Na takú malú obec, akou Biely Kostol je, to je pomerne vysoká frekvencia, hoci jednotlivé návštevy delia aj desaťročia. A dokonca i stáročia, ak sa k tomu pripočítajú aj návštevy panovníkov. Naposledy bol v Bielom Kostole prezident SR Andrej Kiska. V marci 2016 pobudol so starostom, poslancami a stretol sa aj s občanmi.


Pred ním v roku 2005 navštívil Biely Kostol prezident Rudolf Schuster s podobným zámerom. V júli 1950 zase predseda vlády Československa Antonín Zápotocký prišiel aj so svojou suitou. Chcel oceniť smelých bielokostolských družstevníkov, ktorí progresívne hospodárili v miestnom Jednotnom roľníckom družstve. Na slávnostnom otvorení národnej žatvy dokonca osobne znášali prvé snopy obilia do krížov. Zaznamenaná je však aj ďalšia vzácna návšteva. V auguste 1397 kráľ Žigmund Luxemburský vydal priamo v Bielom Kostole listinu k sporu medzi trnavskými mešťanmi a Ulrichom Wolffurtom o vinice, ležiace pri obci. Do Bieleho Kostola zavítal z Holíča aj so svojím početným sprievodom. A nie je vylúčené, že tam zavítal tiež Žigmundov predchodca Ľudovít I., ktorý sa v Trnave často zdržiaval a nakoniec v nej i v roku 1382 zomrel.

V jeho čase už bol Biely Kostol fungujúcou osadou, veď prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Uvádza sa ako Alba Ecclesia, neskôr Weis Kirchen a jeho osudy boli po celý čas vždy nejako spojené s Trnavou. Osada menila svojich majiteľov, najskôr boli to zemania z Lefantoviec, rád klarisiek z Trnavy, Peter z Pezinka, František Ujlaki, rod Esterházy, jezuiti, Uhorská kráľovská komora. Osadu však história v polovici 16. storočia zaznamenáva ako spustnutú, pravdepodobne v dôsledku vojenských konfliktov. No z roku 1712 už existuje súpis ôsmich želiarskych rodín, ktoré tam opäť žili. Rád jezuitov, ktorý založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu, si obec vybral ako svoju oddychovú zónu, postavil si v nej v roku 1719 kaštieľ a založil malú farmu.

Od čoho názov Biely Kostol odvodzuje, je zrejmé. Kostol v osade Parna na malom návrší bolo vidieť z diaľky, tak sa postupne vžil tento názov, v trnavčine ako bílí kostel. Teraz je zobrazený aj v erbe obce. Miestny Kostol Krista Kráľa je biely doteraz, hoci s tým pôvodným stredovekým má spoločné už len základy.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR