|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. decembra 2006
Bielorusku bude EU viac pomáhať, povedal Figeľ
Európska únia bude od nového roku ešte viac podporovať demokratické sily v Bielorusku. Uviedol to na stretnutí s bývalým prezidentským kandidátom a lídrom bieloruskej opozície Alexandrom ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. decembra (WEBNOVINY) - Európska únia bude od nového roku ešte viac podporovať demokratické sily v Bielorusku. Uviedol to na stretnutí s bývalým prezidentským kandidátom a lídrom bieloruskej opozície Alexandrom Milinkievičom v Európskom informačnom centre (EIC) v Bratislave európsky komisár Ján Figeľ. "Európska únia vytvára nový priestor podpory pre spoluprácu s okolitými krajinami. Program európskeho susedstva zahŕňa aj Bielorusko. Veľká časť pomoci je určená práve na rozvoj demokratizácie, slobodných médií, slobody zhromažďovania, komunikácie, slobody myslenia, podpory vzdelávania tých, ktorí znamenajú budúcnosť - mladých ľudí."
Z programu Tempus pôjde 10 miliónov eur na podporu vzdelávania vrátane podpory okolo 300 študentov, vylúčených zo škôl po marcových protestoch proti sfalšovaným prezidentským voľbám. Unia tiež podporuje univerzitu vo Vilňuse, kde študuje vyše 200 bieloruských študentov. Ako uviedol Figeľ, Brusel podporuje aj dvojstranné projekty, napríklad Pobaltia, Poľska, Ukrajiny. "Verím, že z tohto pohľadu aj slovenský príspevok môže byť veľmi potrebný a užitočný," uviedol. Veľký priestor vidí aj v angažovaní Slovenska pri presadzovaní demokratických hodnôt. Figeľ súhlasí s námietkami mimovládnych organizácií, že súčasná vláda akoby zabúdala na agendu ľudských práv a demokracie vo svojej zahraničnej politike. "Myslím si, že agenda demokracie a ľudských práv bola viditeľnejšia v predchádzajúcich rokoch."
Alexander Milinkievič si v informačnom centre Európskeho parlamentu (EIC) v Bratislave pozrel výstavu o držiteľoch Sacharovovej ceny, ktorú sám v utorok prevezme v Štrasburgu. Zdôraznil, že to nie je cena len preňho, ale pre tisíce Bielorusov, pre ktorých je sloboda dôležitejšia ako život. Patrí tiež všetkým politickým väzňom, vodcom sociálnych demokratov aj mládežníckeho hnutia, ktorých odsúdili po potlačení marcových protestov. Patrí tiež Alexandrovi Kozulinovi, ktorý rovnako ako Milinkievič kandidoval v marci proti prezidentovi Lukašenkovi. Kozulin dostal päť a po, roka. Už 50 dní drží vo väzení hladovku, schudol 40 kíl, má oslabené srdce a je v kritickom stave. Patrí aj ľuďom, ktorých režim nechal zmiznúť - bývalému ministrovi vnútra Jurijovi Zacharenkovi, bývalému vicepremiérovi, podpredsedovi parlamentu, ktorý Lukašenko v roku 1996 zrušil a šéfovi volebnej komisie alternatívnych prezidentských volieb v roku 1999 Viktorovi Gončarovi, jeho spolupracovníkovi, lídrovi opozície Anatolijovi Krasovskému a ďalším, ktorí sú s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtvi.
Milinkievič ale tvrdí "bojíme sa stále menej a máme stále viac optimizmu. Nikto z ľudí, ktorých prenasledovali po marcových protestoch, neľutuje svoju angažovanosť." Opozičný líder verí, že Lukašenkov režim čoskoro padne a výstavu o laureátoch Sacharovovej ceny budú môcť usporiadať aj v Minsku. Ako fyzik osobne poznal Andreja Sacharova. Považuje ho za geniálneho fyzika a človeka s vysokou morálkou. Milinkievič sa hlási k jeho odkazu. "Ak by som si mal vybrať, či chcem robiť pragmatickú alebo morálnu politiku, vybral by som si morálnu," konštatoval dnes v Bratislave v sprievode manželky, občianskej aktivistky Iny Kulei. V hlavnom meste Slovenska sa stretol aj s predsedami zahraničného a ľudsko-právneho výboru Národnej rady Borisom Zalom a Lászlom Nagyom, čaká ho hodinová schôdzka s ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom a stretnutie s predsedami opozičných strán Mikulášom Dzurindom, Pavlom Hrušovským a Bélom Bugárom v kaviarni v historickom centre.
SITA