|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 20.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Dagmara
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. februára 2009
BIATLON: Kuzminová: "Druhé miesto je pre mňa ako zlato"
Anastasia Kuzminová v rozhovore pre agentúru SITA: "Po príchode do cieľa som sa pohľadom snažila nájsť svojho trénera a servismana, aby som aj na ich tvárach videla to šťastie. Potrebovala som niekoho, s kým by som sa mohla podeliť o svoju radosť."
Zdieľať
Slovenská výprava sa bude z majstrovstiev sveta v biatlone vracať s medailou. Zaslúžila sa o to 24-ročná (nar. 28. augusta 1984) rodáčka z ruského Ťumenu Anastasia Kuzminová, ktorá v záverečnej ženskej disciplíne svetového šampionátu - pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km skončila druhá a vybojovala striebro.
"Po príchode do cieľa som bola samozrejme veľmi, veľmi šťastná. A to aj pre to, že sú to moje prvé majstrovstvá sveta medzi dospelými. Pohľadom som sa snažila nájsť svojho trénera a servismana, aby som aj na ich tvárach videla to šťastie. Potrebovala som niekoho, s kým by som sa mohla podeliť o svoju radosť," povedala v rozhovore pre agentúru SITA Anastasia Kuzminová a pokračovala:
"Prvé dve strelecké položky mi vyšli výborne, na nulu. Potom som ale v stojkách netrafila dva terče a musela som ísť dve trestné kolá. Napriek tomu to bol pre mňa dobrý strelecký výkon. V predchádzajúcich pretekoch na MS mi totiž práve streľba príliš nevychádzala, mohla som byť spokojná len s behom. Dnes mi vyšlo aj to aj to. Mám druhé miesto, ale pre mňa je to ako zlato."
Slovenská biatlonistka nastúpila s čiernou stužkou na svojom štartovom čísle ako symbolom štátneho smútku Slovenskej republiky za dvanásť obetí tragickej dopravnej nehody pri horehronskej obci Polomka. "Medailu venujem obetiam sobotňajšej tragédie a tým, ktorí teraz v nemocniciach bojujú o život. Na Slovensku je dnes smútočný deň, ale pre náš biatlonový tím je táto nedeľa šťastná," poznamenala Kuzminová a dodala: "Samozrejme, že tento úspech patrí aj a najmä mojim rodičom. Oni ma stvorili a prvýkrát ma postavili na lyže. Sú pre mňa obrovskou oporou. Chcela by som poďakovať aj manželovi a synovi, ktorých mám na Slovensku a momentálne sú na majstrovstvách sveta v Liberci. Oni všetci sú pre mňa veľmi dôležití."
V juniorskom veku patrila Nasťa, ako ju všetci v družstve volajú, medzi hviezdy svetového biatlonu. Od roku 2002, kedy v talianskom stredisku Ridnaun-Val Ridanna na MSJ bola ešte pod dievčenským menom Šipulinová členkou striebornej ruskej štafety, do roku 2005, kedy v juniorskej kategórii končila, nazbierala z juniorských svetových šampionátov sedem vzácnych kovov, z toho dva zlaté. V pretekoch jednotlivkýň bola dvakrát vicemajsterkou sveta - v roku 2003 v poľskom Koscielisku skončila strieborná vo vytrvalostných a stíhacích pretekoch.
V roku 2006 sa na sústredení na rakúskom ľadovci Dachstein zoznámila s Danielom Kuzminom. Ten už dávnejšie býva na Slovensku v Banskej Bystrici. Pôvodom Rus so slovenským občianstvom reprezentuje Izrael v behu na lyžiach, v týchto dňoch je na majstrovstvách sveta lyžiarov - klasikov v českom Liberci.
O rok neskôr sa už Šipulinová volala Kuzminová a v tom istom roku sa stala mamičkou syna Jeliseja. Biatlon však nechcela hodiť za hlavu. V lete 2008 ponúkla svoje služby Slovenskému zväzu biatlonu. Začal sa zdĺhavý proces vybavovania slovenského občianstva a pridelenia pasu. Medzinárodná biatlonová únia (IBU) vďaka výbornej práci diplomacie Slovenského zväzu biatlonu už pred sezónou schválila jej štart v drese Slovenska. Oveľa dlhšie čakala sympatická Ruska na pečiatku od slovenských úradov, aby si v kolónke štátna príslušnosť mohla napísať skratku SVK.
Nestihla ani začiatok sezóny. Keďže mala dlhší výpadok, musela začínať v "druhej lige" - IBU Cup-e. Hneď v prvom štarte si vybojovala právo štartu vo Svetovom pohári. Absolvovala však na konci decembra iba jediné preteky a ochorela. Ako sama vtedy povedala, prvýkrát v živote užívala antibiotiká. V januári sa jej chrípkové ochorenie vrátilo a namiesto záverečnej prípravy na majstrovstvá sveta opäť len polihovala a brala lieky. Do Pjongčangu na svoj prvý seniorský šampionát letela s malou dušičkou. Dokázala však, že to s puškou a na bežkách stále vie. V prvých pretekoch - šprinte na 7,5 km skončila siedma, potom prišlo 17. miesto v stíhacích pretekoch na 10 km a 29. priečka vo vytrvalostných pretekoch na 15 km. Vďaka týmto výsledkom si vybojovala právo štartovať v pretekoch s hromadným štartom, ktoré sú určené iba pre 30 najlepších biatlonistiek - 15 zo SP a 15 podľa výsledkov na MS. Bič tak plieskal na konci. Vo svojom poslednom vystúpení si sebavedomým výkonom siahla na striebro. V ruskom drese nikdy neprenikla do desiatky najlepších v pretekoch, ktorých výsledky sa započítavajú do celkovej klasifikácie SP, v slovenskom sa jej to podarilo už dvakrát. Usmievavá, 180 cm vysoká a 70 kg vážiaca a tak trochu hanblivým dojmom pôsobiaca teraz už Banskobystričanka sa hneď na prvý pokus postarala o vyrovnanie slovenského historického maxima na MS. Pred ňou sa na stupne víťazov dostala iba Martina Halinárová, ktorá na MS 1999 vo fínskom Kontiolahti skončila druhá v stíhacích pretekoch.
Vo Svetovom pohári je napriek tomu, že doňho naskočila až v závere 3. kola, už na 32. mieste a ak bude pokračovať vo výkonoch z Pjongčangu aj v ostávajúcich troch kolách, môže ísť veľmi vysoko. Zdá sa, že v slovenskom ženskom biatlone sa vďaka Ruske Anastasii Kuzminovej opäť začína blýskať na lepšie časy.
"Prvé dve strelecké položky mi vyšli výborne, na nulu. Potom som ale v stojkách netrafila dva terče a musela som ísť dve trestné kolá. Napriek tomu to bol pre mňa dobrý strelecký výkon. V predchádzajúcich pretekoch na MS mi totiž práve streľba príliš nevychádzala, mohla som byť spokojná len s behom. Dnes mi vyšlo aj to aj to. Mám druhé miesto, ale pre mňa je to ako zlato."
Slovenská biatlonistka nastúpila s čiernou stužkou na svojom štartovom čísle ako symbolom štátneho smútku Slovenskej republiky za dvanásť obetí tragickej dopravnej nehody pri horehronskej obci Polomka. "Medailu venujem obetiam sobotňajšej tragédie a tým, ktorí teraz v nemocniciach bojujú o život. Na Slovensku je dnes smútočný deň, ale pre náš biatlonový tím je táto nedeľa šťastná," poznamenala Kuzminová a dodala: "Samozrejme, že tento úspech patrí aj a najmä mojim rodičom. Oni ma stvorili a prvýkrát ma postavili na lyže. Sú pre mňa obrovskou oporou. Chcela by som poďakovať aj manželovi a synovi, ktorých mám na Slovensku a momentálne sú na majstrovstvách sveta v Liberci. Oni všetci sú pre mňa veľmi dôležití."
V juniorskom veku patrila Nasťa, ako ju všetci v družstve volajú, medzi hviezdy svetového biatlonu. Od roku 2002, kedy v talianskom stredisku Ridnaun-Val Ridanna na MSJ bola ešte pod dievčenským menom Šipulinová členkou striebornej ruskej štafety, do roku 2005, kedy v juniorskej kategórii končila, nazbierala z juniorských svetových šampionátov sedem vzácnych kovov, z toho dva zlaté. V pretekoch jednotlivkýň bola dvakrát vicemajsterkou sveta - v roku 2003 v poľskom Koscielisku skončila strieborná vo vytrvalostných a stíhacích pretekoch.
V roku 2006 sa na sústredení na rakúskom ľadovci Dachstein zoznámila s Danielom Kuzminom. Ten už dávnejšie býva na Slovensku v Banskej Bystrici. Pôvodom Rus so slovenským občianstvom reprezentuje Izrael v behu na lyžiach, v týchto dňoch je na majstrovstvách sveta lyžiarov - klasikov v českom Liberci.
O rok neskôr sa už Šipulinová volala Kuzminová a v tom istom roku sa stala mamičkou syna Jeliseja. Biatlon však nechcela hodiť za hlavu. V lete 2008 ponúkla svoje služby Slovenskému zväzu biatlonu. Začal sa zdĺhavý proces vybavovania slovenského občianstva a pridelenia pasu. Medzinárodná biatlonová únia (IBU) vďaka výbornej práci diplomacie Slovenského zväzu biatlonu už pred sezónou schválila jej štart v drese Slovenska. Oveľa dlhšie čakala sympatická Ruska na pečiatku od slovenských úradov, aby si v kolónke štátna príslušnosť mohla napísať skratku SVK.
Nestihla ani začiatok sezóny. Keďže mala dlhší výpadok, musela začínať v "druhej lige" - IBU Cup-e. Hneď v prvom štarte si vybojovala právo štartu vo Svetovom pohári. Absolvovala však na konci decembra iba jediné preteky a ochorela. Ako sama vtedy povedala, prvýkrát v živote užívala antibiotiká. V januári sa jej chrípkové ochorenie vrátilo a namiesto záverečnej prípravy na majstrovstvá sveta opäť len polihovala a brala lieky. Do Pjongčangu na svoj prvý seniorský šampionát letela s malou dušičkou. Dokázala však, že to s puškou a na bežkách stále vie. V prvých pretekoch - šprinte na 7,5 km skončila siedma, potom prišlo 17. miesto v stíhacích pretekoch na 10 km a 29. priečka vo vytrvalostných pretekoch na 15 km. Vďaka týmto výsledkom si vybojovala právo štartovať v pretekoch s hromadným štartom, ktoré sú určené iba pre 30 najlepších biatlonistiek - 15 zo SP a 15 podľa výsledkov na MS. Bič tak plieskal na konci. Vo svojom poslednom vystúpení si sebavedomým výkonom siahla na striebro. V ruskom drese nikdy neprenikla do desiatky najlepších v pretekoch, ktorých výsledky sa započítavajú do celkovej klasifikácie SP, v slovenskom sa jej to podarilo už dvakrát. Usmievavá, 180 cm vysoká a 70 kg vážiaca a tak trochu hanblivým dojmom pôsobiaca teraz už Banskobystričanka sa hneď na prvý pokus postarala o vyrovnanie slovenského historického maxima na MS. Pred ňou sa na stupne víťazov dostala iba Martina Halinárová, ktorá na MS 1999 vo fínskom Kontiolahti skončila druhá v stíhacích pretekoch.
Vo Svetovom pohári je napriek tomu, že doňho naskočila až v závere 3. kola, už na 32. mieste a ak bude pokračovať vo výkonoch z Pjongčangu aj v ostávajúcich troch kolách, môže ísť veľmi vysoko. Zdá sa, že v slovenskom ženskom biatlone sa vďaka Ruske Anastasii Kuzminovej opäť začína blýskať na lepšie časy.
(SITA)