Bezdomovec: „S čučom je smrť krajšia“

Bezdomovec Andrej vypije denne dve alebo tri fľaše čuča, vďaka čomu údajne prežije aj najmrazivejšiu noc. „Alkohol mi pomáha prežiť kruté zimné noci, okrem toho v alkoholickom opojení nie je ani smrť taká krutá ako v triezvom stave,“  tvrdí mladý muž. Na ulici býva vo dne v noci už štvrtú zimu, ak by vraj pravidelne nepil, už dávno by zamrzol niekde pod mostom alebo v podchode. Nevylučuje však, že raz podobne skončí aj on sám. Bratislavskí bezdomovci-alkoholici majú totiž smolu. Do nocľahární v meste majú cestu zarúbanú. V alkoholickom opojení jednoducho nemajú šancu.

Riaditeľka združenia Proti prúdu Sandra Tordová je však presvedčená, že aj na Slovensku, podobne ako v niektorých osvietenejších krajinách, dozrel čas na výstavbu nízkoprahových nocľahárni, teda takých, v ktorých môže o prespanie požiadať aj podgurážený človek. Združenie dokonca iniciovalo petíciu, v ktorej okrem iného žiadajú, aby mesto vybudovalo základnú sociálnu sieť, ktorá umožní bezdomovcom prežiť, a aby nocľahárne prijímali aj takých bezdomovcov, ktorí majú problémy s alkoholom. Na magistráte však narazili na zásadný odpor. Bratislavskí úradníci tvrdia, že podľa platného zákona nemožno opitého bezdomovca prichýliť pod strechu nocľahárne. Namiesto toho primátor Ďurkovský apeluje na ľudskú spolupatričnosť. Je morálnou povinnosťou privolať k človeku, ktorý leží na snehu, v podchode alebo na inom verejnom priestranstve, pomoc, uvádza sa na oficiálnej bratislavskej webovej stránke. Podľa nich sa dá iba tak zabrániť, aby v hlavnom meste nezomierali ľudia na ulici.
V Bratislave slúži pre vyše 2-tisíc ľudí bez vlastnej strechy nad hlavou asi sto lôžok. Ak by sa aj bratislavskí bezdomovci zmenili na tvrdých abstinentov, aj v takom prípade má šancu prespať mrazivú noc v teple a relatívnom bezpečí len každý dvadsiaty.

Jožo T. Schön