|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. októbra 2010
Bez pitnej vody bolo takmer 14 % obyvateľov SR
Bez dodávok pitnej vody bolo ku koncu minulého roku takmer 14 % obyvateľov Slovenska. Ako vyplýva zo správy o vodnom hospodárstve na Slovensku, celkový počet obyvateľov ...
Zdieľať
Foto: cunovo.info
BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY) - Bez dodávok pitnej vody bolo ku koncu minulého roku takmer 14 % obyvateľov Slovenska. Ako vyplýva zo správy o vodnom hospodárstve na Slovensku, celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vlani medziročne vzrástol o 11,2 tis. obyvateľov na 4,681 mil. obyvateľov. “Z hodnotenia súčasného stavu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov vyplýva, že nie je dostačujúci,“ uvádza sa v správe.
Podľa správy, ktorú vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR, úroveň rozvoja verejných vodovodov je regionálne nerovnomerná. Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je aj naďalej v Bratislavskom samosprávnom kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom samosprávnom kraji. Za celoslovenským priemerom zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. “Oveľa diferencovanejší stav v zásobovaní pitnou vodou je z pohľadu jednotlivých okresov, kde sa podiel zásobovaných obyvateľov pohybuje od približne 60 %, napríklad v okresoch Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča, Košice - okolie, až po hranicu nasýtenia v okresoch Bratislava, Prievidza, Martin, Banská Bystrica, či Partizánske,“ uvádza sa v správe.
Celková dĺžka vodovodného potrubia na Slovensku v minulom roku medziročne vzrástla o 154,7 kilometrov na celkovú dĺžku 27 532 kilometrov. Napriek poklesu dodávky vody domácnostiam špecifická spotreba pitnej vody pre domácnosti sa vlani mierne zvýšila a to na 86 litrov na obyvateľa za deň. Na základe porovnania zásobovanosti obyvateľstva na Slovensku v roku 2009 s úrovňou zásobovania v štátoch Európskej únie možno konštatovať, že Slovensko zaostáva za väčšinou štátov. Na odstránenie tejto disproporcie je potrebné v rámci rozvoja verejných vodovodov dobudovať prívody vody z existujúcich zdrojov vody do spotrebísk, vodovodné siete v obciach, akumulačné priestory na zabezpečenie plynulej dodávky pitnej vody a vodné zdroje v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR. Na realizáciu týchto stavieb sú odhadnuté finančné prostriedky do roku 2015 v sume 1,7834 mld. eur.
Na vodárenské projekty čerpalo Slovensko vlani prostriedky najmä z Európskej únie (EÚ). Zo štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, boli ku koncu vlaňajška realizované oprávnené výdavky projektov v realizácii v celkovom objeme 74,837 mil. eur. Prostriedky EÚ predstavovali 58,128 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 16,709 mil. eur. V rámci Operačného programu Životné prostredie bola schválená suma nenávratného finančného príspevku v celkovom objeme 368,102 mil. eur.
Prostriedky EÚ predstavovali 319,714 mil. eur a spolufinancovanie z rozpočtu 48,387 mil. eur. Z programu ISPA bolo ku koncu minulého roka financovaných 24 projektov v sume 249,293 mil. eur. Z toho prostriedky EÚ predstavovali 177,516 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 71,777 mil. eur. V rámci Kohézneho fondu boli čerpané finančné prostriedky v celkovej výške 245,444 mil. eur. Prostriedky EÚ predstavovali 205,035 mil. eur a spolufinancovanie z rozpočtu 40,409 mil. eur.
SITA
Podľa správy, ktorú vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR, úroveň rozvoja verejných vodovodov je regionálne nerovnomerná. Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je aj naďalej v Bratislavskom samosprávnom kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom samosprávnom kraji. Za celoslovenským priemerom zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. “Oveľa diferencovanejší stav v zásobovaní pitnou vodou je z pohľadu jednotlivých okresov, kde sa podiel zásobovaných obyvateľov pohybuje od približne 60 %, napríklad v okresoch Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča, Košice - okolie, až po hranicu nasýtenia v okresoch Bratislava, Prievidza, Martin, Banská Bystrica, či Partizánske,“ uvádza sa v správe.
Celková dĺžka vodovodného potrubia na Slovensku v minulom roku medziročne vzrástla o 154,7 kilometrov na celkovú dĺžku 27 532 kilometrov. Napriek poklesu dodávky vody domácnostiam špecifická spotreba pitnej vody pre domácnosti sa vlani mierne zvýšila a to na 86 litrov na obyvateľa za deň. Na základe porovnania zásobovanosti obyvateľstva na Slovensku v roku 2009 s úrovňou zásobovania v štátoch Európskej únie možno konštatovať, že Slovensko zaostáva za väčšinou štátov. Na odstránenie tejto disproporcie je potrebné v rámci rozvoja verejných vodovodov dobudovať prívody vody z existujúcich zdrojov vody do spotrebísk, vodovodné siete v obciach, akumulačné priestory na zabezpečenie plynulej dodávky pitnej vody a vodné zdroje v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR. Na realizáciu týchto stavieb sú odhadnuté finančné prostriedky do roku 2015 v sume 1,7834 mld. eur.
Na vodárenské projekty čerpalo Slovensko vlani prostriedky najmä z Európskej únie (EÚ). Zo štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, boli ku koncu vlaňajška realizované oprávnené výdavky projektov v realizácii v celkovom objeme 74,837 mil. eur. Prostriedky EÚ predstavovali 58,128 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 16,709 mil. eur. V rámci Operačného programu Životné prostredie bola schválená suma nenávratného finančného príspevku v celkovom objeme 368,102 mil. eur.
Prostriedky EÚ predstavovali 319,714 mil. eur a spolufinancovanie z rozpočtu 48,387 mil. eur. Z programu ISPA bolo ku koncu minulého roka financovaných 24 projektov v sume 249,293 mil. eur. Z toho prostriedky EÚ predstavovali 177,516 mil. eur a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu 71,777 mil. eur. V rámci Kohézneho fondu boli čerpané finančné prostriedky v celkovej výške 245,444 mil. eur. Prostriedky EÚ predstavovali 205,035 mil. eur a spolufinancovanie z rozpočtu 40,409 mil. eur.
SITA