Bez drogy sú roky, ale nevedia, či natrvalo

O pravdivosti tohto tvrdenia sa prešovská verejnosť mohla presvedčiť priamo od tých, ktorí jej podľahli. V rámci série podujatí Európskeho týždňa proti drogám uskutočnilo sa v závere uplynulého týždňa diskusné fórum o pliage zvanej „droga“. Klient resocializačného zariadenia Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach František začal fetovať v dvanástich. Jeho matka to zistila o štyri roky neskôr. „Na učilišti ma ,kamaráti‘ poučili, ako to robiť lepšie. Po troch rokoch som už bol prudko závislý. Snažil som sa liečiť, ale padal som na dno. Zo zúfalstva som sa dvakrát pokúsil o samovraždu. Prežil som vďaka priateľke,“ začal svoj životný príbeh František. Z najhoršieho sa vylízal, ale s „fetom“ neprestal. Skončil v base, odkiaľ ho po pol roku sociálny kurátor odviedol do Žakoviec. Je tam už osem rokov. Je čistý, ale stále si nie je istý, či nadobro. Na definitívny návrat do života si netrúfa. Jozefa doviedli drogy ku kriminalite a k násiliu, až skončil bez rodiny vo väzení. Spolu si odsedel 14 rokov. K zmene života ho priviedla viera. Dnes sa sám venuje problémovým klientom. „Je mi ľúto, keď vidím, že tomu svinstvu podľahli aj malé deti. Ešte nevedia, ale ja viem, že cesta späť je neuveriteľne ťažká,“ povedal Jozef. V Inštitúte Krista Veľkňaza v Žakovciach našli útočisko ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev, ktorí majú jedno spoločné. Droga im zničila život a doviedla ich na ulicu. „Tretina klientov prichádza z väzníc,“ uvádza správca zariadenia Pavol Vilček. „Noví klienti musia prejsť liečením a na faru prísť ,čistí’. Platia tu tri základné pravidlá. Žiadna droga, tvrdá práca, žiadna trestná činnosť,“ tvrdí. Porušenie pravidiel znamená „slobodu“. Namiesto fary ich čaká znovu ulica.                   
Iveta Benková