Bez Deklarácie by osud Slovenska asi nebol priaznivý, tvrdia historici

Bratislava 30. októbra (TASR) – Prijatím Deklarácie slovenského národa pred 96 rokmi vo vtedajšom Turčianskom Sv. Martine sa Slováci definitívne rozišli s Uhorskom a rozhodli sa pre spoločný štát s Čechmi. Ak by sa tak nestalo, viedlo by to z hľadiska historikov k národnej katastrofe. V lepšom prípade by nás mohol postihnúť osud Lužických Srbov, v tom horšom by sme už nemuseli ani existovať.


Ak by vtedajší slovenskí politici mlčali, podľa Pavla Matulu z Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave by to bolo pre slovenský národ a osud Česko-Slovenska nepriaznivé. "Deklarácia voviedla Slovákov do priaznivejšieho štátneho zväzku, ktorý im umožnil plne sa konštituovať v moderný národ," uviedol pre TASR. Zároveň tvrdí, že tento dokument plnil pri vzniku nového česko-slovenského štátu rovnako dôležitú funkciu, ako Vyhlásenie Národného výboru česko-slovenského z 28. októbra 1918 v Prahe.

Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave považuje Deklaráciu za potrebnú pre zahraničný odboj vedený T. G. Masarykom. "Ten mal deklarovať, že plán vytvorenia česko-slovenského štátu podporuje aj domáca politická reprezentácia," povedal pre TASR. Myslí si, že pre Slovákov spojenie s Čechmi bolo perspektívnejšie riešenie, ako im ponúkala nová maďarská vláda, ktorá sa už rozišla s Habsburgovcami. "Predstavitelia slovenskej reprezentácie dostali ponuku na autonómiu, ak zostanú v Uhorsku. Rozhodli sa však inak, s maďarskou politikou nemali dobré skúsenosti," spresnil historik.

Vznik Česko-Slovenska sa často označuje ako manželstvo z rozumu. Matula z tohto hľadiska považuje za hlavný dôvod spojenia dvoch susedných štátov obojstrannú výhodu. "Vzájomne sa potrebovali. Slovákom by sa bez Čechov nepodarilo vytrhnúť sa z maďarského zovretia a vytvoriť si samostatný štát. Aj Česi k osamostatneniu sa od Rakúska potrebovali Slovákov," spresnil. Deklarácia slovenského národa tak podľa jeho slov splnila svoje poslanie.

Tento štátoprávny dokument, nazývaný aj ako Martinská deklarácia, bol prijatý 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine po tom, čo advokát Matúš Dula, predseda Slovenskej národnej rady (SNR), zvolal zasadnutie výboru SNR. Prišlo naň vyše 200 delegátov. Prijatím Deklarácie vyhlásili SNR za jediného zvrchovaného zástupcu slovenského národa a žiadali pre neho sebaurčovacie právo, nezávislosť a uzavretie okamžitého mieru. Zároveň zrušili zväzok s Uhorskom a rozhodli o vytvorení nového zväzku s českým národom. Bez toho, aby slovenskí politickí zástupcovia vedeli o vyhlásení samostatného česko-slovenského štátu v Prahe 28. októbra 1918.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR