Betónové slovenské mestá majú málo kyslíka a nedokážu zadržať zrážky

Nová Baňa 24. októbra (OTS) - Najjednoduchšou pomocou sú zelené strechy, ktoré sa dnes dajú inštalovať rýchlo a jednoducho, bez zvýšených nárokov na statiku.


Skutočnosť, že naše mestá zaostávajú v zeleni za zahraničnými s rovnakou rozlohou, dokazujú aj mapy zaznamenané v európskom Urban Atlase, ktoré boli zhotovené podľa snímok z roku 2006. Odvtedy sa situácia ešte zhoršila. Z našich krajských miest je s mestskou zeleňou na tom najhoršie Trnava, ktorá má len 1,58 % mestskej zelene, 2,03 % aj s lesmi. Spolu s ňou trojicu najmenej zelených tvorí Bratislava a Košice. Tie majú podiel zelených plôch spolu s lesmi 11,05 % a 16,15 %. Najlepšie z krajských miest je na tom Banská Bystrica s 1,47 % mestskej zelene a 56,08 % spolu s lesmi.

Pri takomto trende, keď mestá nedokážu udržiavať mestskú zeleň a parky, je nevyhnutné využiť akúkoľvek možnosť pre revitalizáciu „betónovej džungle“. Veľmi účinným spôsobom sú vegetačné, teda zelené strechy. Vďaka moderným materiálom je ich dnes možné nainštalovať jednoducho za pár hodín.
Najjednoduchším typom zelenej strechy je dnes systém Urbanscape, ktorý miesto klasického substrátu využíva minerálnu vlnu a tak môže odľahčiť stavbu minimálne o 60 kg na m2 oproti bežnej extenzívnej streche. Vegetačný kryt tvorí zmes rozchodníkov, odolnej a mrazuvzdornej trvalky s dužinatými listami. V porovnaní s inštaláciou tradičného systému znižuje realizačné náklady o 30 %. Klasické zelené strechy s vrstvou zeminy si vyžadujú 10 – 100 cm substrátu a zaťažia strechu hmotnosťou od 150 – 1400 kg/m2, podľa typu vegetácie.

Na zadržiavanie zrážkovej vody v urbanizovanej krajine v apríli vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia novú výzvu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Z európskych fondov má ísť na tento účel 17 miliónov eur. V súčasnosti je tiež aktuálna výzva MŽP na dotácie na Adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami. O tieto príspevky môžu mestá a obce požiadať do vyčerpania alokácie.

Financie z výziev MŽP sú určené na projekty, ktoré dokážu zadržiavať vodu a efektívne s ňou nakladať. Práve zelené strechy spĺňajú tieto funkcie súčasne. Ich výhodou je, že si nevyžadujú nové pozemky, umiestniť sa dajú na terasy, parkoviská, strechy verejných a technických budov, bytových i rodinných domov či garáží. „Zelené strechy dokážu absorbovať oxid uhličitý a majú vplyv na miestu klímu odparovaním vlhkosti, viazaním prachu a škodlivín zo vzduchu. Podľa typu vegetačnej strechy zadržiavajú 30 - 90% zrážkovej vody. A to všetko spolu s účinným udržiavaním príjemnej klímy v interiéri pod strechou,“ vysvetľuje Vladimír Beňo, aplikačný manažér Knauf Insulation. Vegetácia zlepšuje akustické vlastnosti strechy, dokáže udržať minimálne 1/3 objemu dažďa, spomaliť odtok dažďovej vody zo strechy a znížiť celkový objem jej odtoku. Vyparovaním zadržanej vlhkosti sa neuvoľňuje teplo a obmedzuje sa prehrievanie budovy a vzduchu nad budovou.

Výhody vegetačnej strechy
• Vegetačná zeleň spôsobuje premenu oxidu uhličitého na kyslík
• Významnou mierou sa predlžuje životnosť hydroizolácie a strechy
• Vegetácia chráni strechu pred extrémnymi teplotami a klimatickými zmenami
• Strešná konštrukcia sa neprehrieva a chráni aj pred chladom v zimnom období, znižujú sa náklady na kúrenie a klimatizáciu
• Vegetácia zadržuje zrážkovú vodu - 30 až 90 % podľa typu vegetačnej strechy
• Zabezpečí protipožiarnu ochranu budov - strechy sú zaradené do kategórie nehorľavé
• Vegetácia zlepšuje miestnu klímu odparovaním vlhkosti, viaže prach a filtruje škodliviny vo vzduchu
• Vegetačná strecha tvorí protihlukovú bariéru, do interiéru preniká menej hluku z okolia




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR