|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. augusta 2018
Bernstein bol hviezdou na koncertných pódiách aj na obrazovkách
Americký dirigent, skladateľ, klavirista, pedagóg a nadšený popularizátor hudby Leonard Bernstein je známy aj televíznym divákom ako hlavný protagonista ...
Zdieľať
Leonard Bernstein Foto: TASR
New York/Bratislava 24. augusta (TASR) - Americký dirigent, skladateľ, klavirista, pedagóg a nadšený popularizátor hudby Leonard Bernstein je známy aj televíznym divákom ako hlavný protagonista nezabudnuteľných výchovných koncertov pre mládež. Zároveň sa stali legendárnymi melódie z muzikálu West Side Story, ktorého je autorom. V sobotu 25. augusta uplynie od jeho narodenia sto rokov.Leonard Bernstein sa narodil 25. augusta 1918 v Lawrence v americkom štáte Massachusetts v početnej rodine židovských prisťahovalcov z Ukrajiny. Jeho otec Šmuel po príchode z ukrajinského Rovna vážil ryby pod mostom v Brooklyne, no po krátkom čase už mal obstojne prosperujúci salón krásy.
Už ako malý chlapec sa učil hrať na klavír. Absolvoval Harvardovu univerzitu, potom Curtisov inštitút vo Filadelfii, kde bol najnadanejším žiakom Fritza Reinera. V rokoch 1940-1941 navštevoval Tangelwood, kde bol žiakom Sergeja Kusevického, dlhoročného šéfa bostonských symfonikov. Napriek vekovému rozdielu sa medzi 64-ročným učiteľom a jeho žiakom vytvorilo silné puto. Práve od Kusevického pochádza zdrobnenina Bernsteinovho mena "Leňuška". Naopak, Bernstein oslovoval svojho učiteľa "Sergej Alexandrovič".
Keď sa Bernstein usadil v New Yorku, sprevádzal spevákov v bohémskych kluboch a podobne ako pred ním Irving Berlin nebo George Gershwin upravoval šlágre iných autorov pre známe vydavateľstvá, aby si zarobil na živobytie.
Situácia sa zmenila v roku 1943, keď sa stal asistentom dirigenta Newyorskej filharmónie. Pozornosť na seba upriamil zakrátko, keď ako 25-ročný na poslednú chvíľu v Carnegie Hall bravúrne zastúpil chorého dirigenta Bruna Waltera. Pozitívne recenzie otvorili mladému dirigentovi cestu k ďalším príležitostiam.
Bernsteinov medzinárodný dirigentský debut sa zhodou okolností odohral v Prahe, na 1. ročníku festivalu Pražská jar v roku 1946. Prítomný český novinár Ivan Medek zážitok zhrnul podľa Českého rozhlasu takto: "Generálka s Bernsteinom. Ohlásený americký klavirista Eugene List nedorazil včas. Len 28-ročný dirigent si bez rozpakov sadol ku klavíru a zahral spamäti sólový part Rapsódie v modrom. Vyvalili sme oči. Večer na koncerte s Listom to už bolo slabšie."
Bernsteinova kariéra vyvrcholila v roku 1958, keď ho vymenovali za šéfdirigenta Newyorskej filharmónie. Zotrval na tomto poste celých jedenásť sezón. Krátko po svojom nástupe odštartoval historicky najdlhší cyklus klasických programov vysielaný komerčnou televíziou s názvom "Young People's Concerts" (Koncerty pre mladých). "Bernstein v nich dirigoval, hral na klavír a sám s istou dávkou múdreho humoru komentoval veľké diela svetovej hudobnej literatúry. Relácie preberali stanice v ďalších 40 štátoch vrátane vtedajšieho Československa," uvádza Český rozhlas.
Dirigoval tiež asi všetky najslávnejšie orchestre sveta, Bostonský symfonický orchester, Izraelskú filharmóniu, Londýnskych filharmonikov, Viedenskú filharmóniu, vystupoval na hudobných festivaloch. Svojou osobnou horlivosťou oživil celosvetový záujem o diela Gustava Mahlera a Charlesa Ivesa.
V roku 1969 sa vedúcej funkcie vzdal, aby sa mohol viac venovať skladaniu hudby. Je autorom muzikálov On the Town (1944), Wonderful Town (1953), Candide (1956), West Side Story (1957) a Omša (1971). Napísal opery Trouble in Tahiti (1952) a A Quiet Place (1983). Je autorom niekoľkých symfónií, aj hudby pre balety Fancy Free (1944), Facsimile (1946) a Dybbuk (1974). Pre Bernsteinovu hudbu je typická snaha o prepojenie vážnej a populárnej hudby.
V sobotu 23. decembra 1989 odišiel do Berlína dirigovať Beethovenovu Deviatu symfóniu na oslavu pádu Berlínskeho múru. Už počas vystúpenia sa necítil dobre, neskôr mu diagnostikovali zhubné ochorenie. V roku 1990 sa vrátil do Prahy, aby tu dirigoval Českú filharmóniu na záverečnom koncerte Pražskej jari. Ešte v ten rok 14. októbra 1990 zomrel v New Yorku v dôsledku pľúcneho ochorenia a zástavy srdca.
Leonard Bernstein patrí k najznámejším a najoceňovanejším hudobným umelcom 20. storočia.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR