|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. mája 2010
BEŇÁKOVÁ: Srbsko už nie je rozvojová krajina
Nová predsedníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Nora Beňáková už Srbsko nepovažuje za rozvojovú krajinu. "OECD má svoje štandardné tabuľky, ktoré ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
BRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) - Nová predsedníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Nora Beňáková už Srbsko nepovažuje za rozvojovú krajinu. "OECD má svoje štandardné tabuľky, ktoré rozdeľujú rozvojové krajiny do štyroch kategórií. Medzi krajiny s najvyšším príjmom na obyvateľa patrí napríklad Srbsko, Čierna hora a Kazachstan, ktoré všetky patria v rámci strednodobej stratégie k slovenským teritoriálnym prioritám. Srbsko aj minulý rok dostalo najvyšší podiel - 39 percent našej bilaterálnej pomoci. Srbsko by už v budúcnosti mohlo byť vymenené za Bosnu a Hercegovinu," myslí si Beňáková. "Nemá zmysel sústrediť sa až tak na podporu infraštruktúry alebo vecí, ktoré si už obyvatelia alebo inštitúcie napríklad v krajinách Západného Balkánu vedia zabezpečiť sami. Ani na Slovensko v rámci jeho predvstupového procesu nechodili inžinieri z Nemecka pomáhať stavať mosty alebo čističky vôd, čo tvorilo výrazné veľký podiel našej pomoci do Srbska. Čo je dôležité, je naučiť, ako písať projekty, s ktorými sa môžu uchádzať v rámci svojich predvstupových fondov,"
Podľa nej naopak Keňa a Afganistan majú oprávnené postavenie programovej krajiny. Beňáková osobne navštívila Afganistan, Keňu a Sudán. "To sú určite krajiny, potrebujú pomoc, kde malé objemy peňazí môžu urobiť veľké zmeny. Keď som pôsobila ako riaditeľka združenia Človek v ohrození, tak sme aj v rámci malých projektov dokázali vykázať viditeľné výsledky. Štyristo žien v Afganistane sa naučilo čítať a písať, sto ženám sme umožnili podnikať a dlhodobejšie živiť rodinu," podotkla.
Podľa nej treba v Keni pôsobiť aj preto, že je tam "veľké zastúpenie slovenských organizácií, ktoré tu robia dlhodobo a máme tam aj naše veľvyslanectvo. Je to krajina, kde vieme robiť. Afganistan je ťažká krajina, veľa subjektov si na ňu netrúfa a preto je dôležité to, čo som povedala. Aby si tí, čo našli odvahu tam ísť, mohli pokračovať vo svojej práci v bezpečnejších regiónoch – najmä v centrálnej, severnej a severovýchodnej časti Afganistanu. Patrí k najchudobnejším krajinám, aj keď hlavný motív, prečo je zaradený v rámci slovenskej rozvojovej pomoci, sú bezpečnostné aspekty," dodáva Beňáková. Aj v tomto prípade má však výhrady. "Čo sa týka Afganistanu, môj názor je, že by sme mali rozlišovať našu vojenskú prítomnosť s rozvojovou pomocou. Nie je efektívne poskytovať tak rozvojovú ako aj vojenskú pomoc v jednom regióne. Rozvojová pomoc sa dá poskytovať len tam, kde je situácia už stabilizovaná a bezpečná. Ide tu aj o bezpečnosť slovenských terénnych pracovníkov, ktorí by sa pohybovali v priestore vojenskej intervencie. Trend v EÚ je oddeľovanie vojenského a humanitárneho priestoru. Takže, keď sa program Slovak Aid zameriava na Afganistan, financie by mali byť zamerané na rozvojové intervencie v tých teritóriách, kde sa rozvojová pomoc poskytovať dá. Tam, kde je situácia nestabilná a nebezpečná, sa treba zamerať na vojenskú prítomnosť alebo vojensko-civilné intervencie, ako napríklad účasť v provinčných rekonštrukčných tímoch, ale rozvojovú pomoc smerovať do týchto oblastí až neskôr, keď sa situácia stabilizuje," dodala Beňáková.
Ako tvrdí, redukcia krajín je pozitívnou zmenou. "Pri objeme bilaterálnej pomoci, ktorá sa od roku 2004 držala okolo päť miliónov eur, je naozaj neefektívne deliť túto pomoc medzi 19 krajín – tri programové a 16 projektových. Zníženie počtu krajín pokladáme za nevyhnutné. Možno je rozumné uvažovať podľa regionálneho hľadiska. Rozdeliť krajiny na regióny: západný Balkán, Východné partnerstvo a subsaharská Afrika," vyhlásila Beňáková. Neprekáža jej pritom ani fakt, že Haiti, ktoré sa dostalo do národného plánu pomoci pre rok 2010, nebolo definované v strednodobej stratégii. "To je podľa mňa úplne v poriadku, mať aj v rámci strednodobej stratégie priestor na manévrovanie na zaradenie krajín, ktoré sa kvôli aktuálnej situácii, akou bolo zemetrasenie na Haiti, môžu dostať medzi naše teritoriálne priority. V rámci národného programu je vyčlenená položka na humanitárnu pomoc a je len dobré, keď v tých krajinách, kde sa začnú angažovať slovenské subjekty, je potom možnosť realizovať aj dlhodobé programy na pomoc pri obnove krajiny. A Haiti navyše patrí k najchudobnejším krajinám," dodala.
SITA
BRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) - Nová predsedníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Nora Beňáková už Srbsko nepovažuje za rozvojovú krajinu. "OECD má svoje štandardné tabuľky, ktoré rozdeľujú rozvojové krajiny do štyroch kategórií. Medzi krajiny s najvyšším príjmom na obyvateľa patrí napríklad Srbsko, Čierna hora a Kazachstan, ktoré všetky patria v rámci strednodobej stratégie k slovenským teritoriálnym prioritám. Srbsko aj minulý rok dostalo najvyšší podiel - 39 percent našej bilaterálnej pomoci. Srbsko by už v budúcnosti mohlo byť vymenené za Bosnu a Hercegovinu," myslí si Beňáková. "Nemá zmysel sústrediť sa až tak na podporu infraštruktúry alebo vecí, ktoré si už obyvatelia alebo inštitúcie napríklad v krajinách Západného Balkánu vedia zabezpečiť sami. Ani na Slovensko v rámci jeho predvstupového procesu nechodili inžinieri z Nemecka pomáhať stavať mosty alebo čističky vôd, čo tvorilo výrazné veľký podiel našej pomoci do Srbska. Čo je dôležité, je naučiť, ako písať projekty, s ktorými sa môžu uchádzať v rámci svojich predvstupových fondov,"
Podľa nej naopak Keňa a Afganistan majú oprávnené postavenie programovej krajiny. Beňáková osobne navštívila Afganistan, Keňu a Sudán. "To sú určite krajiny, potrebujú pomoc, kde malé objemy peňazí môžu urobiť veľké zmeny. Keď som pôsobila ako riaditeľka združenia Človek v ohrození, tak sme aj v rámci malých projektov dokázali vykázať viditeľné výsledky. Štyristo žien v Afganistane sa naučilo čítať a písať, sto ženám sme umožnili podnikať a dlhodobejšie živiť rodinu," podotkla.
Podľa nej treba v Keni pôsobiť aj preto, že je tam "veľké zastúpenie slovenských organizácií, ktoré tu robia dlhodobo a máme tam aj naše veľvyslanectvo. Je to krajina, kde vieme robiť. Afganistan je ťažká krajina, veľa subjektov si na ňu netrúfa a preto je dôležité to, čo som povedala. Aby si tí, čo našli odvahu tam ísť, mohli pokračovať vo svojej práci v bezpečnejších regiónoch – najmä v centrálnej, severnej a severovýchodnej časti Afganistanu. Patrí k najchudobnejším krajinám, aj keď hlavný motív, prečo je zaradený v rámci slovenskej rozvojovej pomoci, sú bezpečnostné aspekty," dodáva Beňáková. Aj v tomto prípade má však výhrady. "Čo sa týka Afganistanu, môj názor je, že by sme mali rozlišovať našu vojenskú prítomnosť s rozvojovou pomocou. Nie je efektívne poskytovať tak rozvojovú ako aj vojenskú pomoc v jednom regióne. Rozvojová pomoc sa dá poskytovať len tam, kde je situácia už stabilizovaná a bezpečná. Ide tu aj o bezpečnosť slovenských terénnych pracovníkov, ktorí by sa pohybovali v priestore vojenskej intervencie. Trend v EÚ je oddeľovanie vojenského a humanitárneho priestoru. Takže, keď sa program Slovak Aid zameriava na Afganistan, financie by mali byť zamerané na rozvojové intervencie v tých teritóriách, kde sa rozvojová pomoc poskytovať dá. Tam, kde je situácia nestabilná a nebezpečná, sa treba zamerať na vojenskú prítomnosť alebo vojensko-civilné intervencie, ako napríklad účasť v provinčných rekonštrukčných tímoch, ale rozvojovú pomoc smerovať do týchto oblastí až neskôr, keď sa situácia stabilizuje," dodala Beňáková.
Ako tvrdí, redukcia krajín je pozitívnou zmenou. "Pri objeme bilaterálnej pomoci, ktorá sa od roku 2004 držala okolo päť miliónov eur, je naozaj neefektívne deliť túto pomoc medzi 19 krajín – tri programové a 16 projektových. Zníženie počtu krajín pokladáme za nevyhnutné. Možno je rozumné uvažovať podľa regionálneho hľadiska. Rozdeliť krajiny na regióny: západný Balkán, Východné partnerstvo a subsaharská Afrika," vyhlásila Beňáková. Neprekáža jej pritom ani fakt, že Haiti, ktoré sa dostalo do národného plánu pomoci pre rok 2010, nebolo definované v strednodobej stratégii. "To je podľa mňa úplne v poriadku, mať aj v rámci strednodobej stratégie priestor na manévrovanie na zaradenie krajín, ktoré sa kvôli aktuálnej situácii, akou bolo zemetrasenie na Haiti, môžu dostať medzi naše teritoriálne priority. V rámci národného programu je vyčlenená položka na humanitárnu pomoc a je len dobré, keď v tých krajinách, kde sa začnú angažovať slovenské subjekty, je potom možnosť realizovať aj dlhodobé programy na pomoc pri obnove krajiny. A Haiti navyše patrí k najchudobnejším krajinám," dodala.
SITA